Na základe určitých charakteristických znakov a vlastností, spojitostí s inými organizmami, či základov slov, uvádza príklady druhov, ktorých spája spoločné pomenovanie.
Rodiny s deťmi vytiahli bicykle Čítajte Druhové názvy rastlinných a živočíšnych organizmov bývajú odvodené podľa rozličných kritérií. Často to býva zafarbenie tela alebo jeho časti, ako napr. líška oranžová, líška hrdzavá, medveď hnedý. Pomenovanie vyplývajúce z tvaru a výzoru tela má napr. sova dlhochvostá, rosička okrúhlolistá, chochlačka vrkočatá. Názvy niektorých druhov rastlín, húb a živočíchov odrážajú ich ekologické vlastnosti, ako je príslušnosť k biotopu (kukučka lúčna, srnec lesný, syseľ pasienkový, jarabica poľná). Iným kritériom pri tvorbe názvov živých organizmov je ich rozšírenie, napr. lyžičník tatranský či kamzík vrchovský tatranský.
Zásady binomickej nomenklatúry umožňujú v botanickom aj zoologickom názvosloví použitie rodového mena, ktoré má v terminológii iných odborov odlišný význam. Takýmto spôsobom mohli vzniknúť rovnaké pomenovania pre rastlinu, hubu aj živočícha.
Výborní diváci fandili Agru Čítajte Príkladom je huba plamienka letná (Flammulina fennae), ktorej pomenovanie vzniklo z latinského slova flamma, čo v preklade znamená plameň. Jej „dvojníkom“ je sova plamienka driemavá (Tyto alba), ktorej názov je odvodený od charakteristického žltočerveného sfarbenia peria pripomínajúceho plameň. Okrem dermoplastických preparátov jednotlivých druhov živočíchov a sušených rastlín sú prezentované aj preparáty húb, pochádzajúce zo zbierok Vlastivedného múzea v Hlohovci. Dominantnou časťou výstavy je imitované prírodné prostredie s lesnými druhmi cicavcov a vtákov dotvorené prírodným materiálom. K najatraktívnejším exponátom patria dermoplastické preparáty jeleňa lesného, srnca lesného či kamzíka vrchovského.
Výstava potrvá do 9. 11. 2021.
Lenka Krošláková, Tribečské múzeum v Topoľčanoch
