h sa ozval signál ohlasujúci prepadnutie topoľčianskej pobočky Tatrabanky a o 14.30 bol lupič v rukách polície. Nebola to žiadna náhoda, lebo tých sedemdesiattri minút bolo vyplnených horúčkovitou, ale premyslenou a cieľavedomou riadiacou a pátracou činnosťou. Policajti - majú to našťastie veľmi blízko - boli v banke takpovediac okamžite. Keď zistili, čo sa udialo, volali okresných funkcionárov a žiadali posily. V priebehu dvoch-troch minút vstupuje do akcie kriminálna polícia a celé obvodné oddelenie PZ v Topoľčanoch. Medzitým prebieha analýza obrazového záznamu bankovej kamery, bolo treba pár minút upokojenia, aby si svedkovia vybavili dôležité detaily páchateľovho vzhľadu a odevu pre jeho opis. To však už polícia obsadzovala potenciálne únikové trasy - cesty, autobusovú a železničnú stanicu, na základe opisu sa vyhlásilo pátranie. Prišla „hláška“, že muža zodpovedajúceho opisu videli na topoľčianskej železničnej stanici nastupovať do práve odchádzajúceho vlaku smerom na Prievidzu. Neskôr sa ukázalo, že lupič sa zastavil v staničnom bufete, kde vypil dve vodky, na stanici si kúpil tiež dve tričká a na toalete sa prezliekol. Tak, ako pri strácaní peňazí z igelitky cestou z banky, aj pri nákupoch bol grand - nechajte si, hovoril začudovaným ľuďom, keď mu chceli vydať. Polícia zmobilizovala prostredníctvom operačného dôstojníka svojich mužov v Partizánskom, po trase bol vlak pod kontrolou, ak by na niektorej stanici podozrivý vystúpil. Policajti boli, samozrejme, aj na stanici v Partizánskom. Správne predpokladali, že „ich človek“ sa pokúsi prejsť medzi početnými vystupujúcimi. Muža s igelitkou skontrolovali. V taške bolo „väčšie množstvo bankoviek rôznej hodnoty, okuliare i lístok s textom vyzývajúcim na vydanie peňazí,“ popisuje rozhodujúce dôkazy polícia. Muž sa už počas policajnej kontroly k činu priznal - „padla klec“. Počas jeden a štvrť hodiny predviedol tím Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Topoľčanoch, aký môže byť výsledok, keď sa skĺbi profesionálna rutina s intuíciou, skúsenosťou, technickými prostriedkami i so spoluprácou svedkov. Rozruch, ktorý v strede mesta vyvolal kŕčovitý, nemotorný zločin, ani najmenej nevyviedol topoľčianskych policajtov z konceptu. Výsledok ich akcieschopnosti je okrem iného aj odkazom podobným zúfalcom, akým bol muž z Tatra banky, že im ruže kvitnúť nebudú.
