Posledný pochod mnohonárodnej brigády na topoľčianskom námestí

a štátnymi vlajkami - vojenská hudba, spevokol, na tribúne náčelníci generálnych štábov armád, ktoré predurčili do MNB svoje jednotky, ďalší vysokí dôstojníci, diplomati, predstavitelia mesta Topoľčany a stovky divákov. Kulisou je Námestie M. R. Štefánika, na ktorom sa začína slávnostný ceremoniál uzatvárajúci činnosť MNB v Topoľčanoch. Vznikla pred tromi rokmi ako prejav ústretovosti a solidárnosti Českej a Poľskej republiky, vtedy už členov NATO, na pomoc Slovensku pred jeho vstupom do Severoatlantickej aliancie. Náčelníci generálnych štábov vo svojich príhovoroch jednoznačne skonštatovali, že brigáda do dôsledku splnila svoje poslanie a cieľ. Primátor Topoľčian s istou dávnou horkosti hovoril o veľmi dobrej, v osobných vzťahoch až srdečnej spolupráci velenia MNB a radnice. Prítomnosť brigády vniesla do mesta ďalší rozmer vojenských aktivít a koloritu, dôstojníci všetkých troch kontingentov sa zžili so svojím pôsobiskom nielen ako profesionáli, ale aj ako obyvatelia mesta s prechodným pobytom. Objavovali sa na športoviskách, na kultúrnych podujatiach, na oslavách jubileí i ďalších spoločenských slávnostiach. Dôstojne reprezentovali svoje materské krajiny. Nasleduje defilé vojenských jednotiek. Rázny pochod vojenskej hudby dáva do pohybu statných mužov pod zástavami, pochodujú popred divákov a vzápätí pred tribúnou, je to posledný pochod topoľčianskej mnohonárodnej brigády, je to paráda, ale aj trochu smútku... Rad vyznamenaní, ktoré príslušníkom MNB udelili ministri obrany, doplnili zlaté a strieborné plakety mesta Topoľčany, ktoré si odnášajú viacerí príslušníci MNB za šírenie dobrého mena Topoľčian. Napríklad vďaka iniciatíve veliteľa poľského kontingentu majú Topoľčany ďalšieho partnera - Gliwice. Vyznamenávanie strieda uprostred námestia vyvrcholenie slávnostného ceremoniálu. Traja muži zastupujúci svoje armády predstupujú s bojovou zástavou brigády, skláňajú ju pred veliteľom brigády plukovníkom Františkom Hudákom, ten ju v pokľaku bozkáva, vkladajú mu ju do rúk, on s ňou naznačí rozlúčkové gesto a vzápätí ju odovzdáva náčelníkovi Vojenského historického ústavu, kde bude v depozitári ako symbol jednej z kapitoliek slovenskej histórie. Ešte podpisy na protokole o odovzdaní a prevzatí zástavy, a rozchod. Vojakov čakajú nové poverenia vo vlastných krajinách i v spojeneckých kontingentoch mierových misií.