Od okamihu príchodu na svet sa učíme. V blízkej osobe spoznávame predovšetkým mamu, otca, súrodencov. Postupne dokážeme stáť a učíme sa zákonitostiam prvých krokov i bolestivosti pádov.
Osvojovaním si zvyklostí okolia postupne vstupujeme na cestu životom. V dospelosti už každý z nás vie o zákone života a smrti. Hoci túto neomylnosť našej existencie vo svojej podstate chápeme a uvedomujeme si ju, predsa, keď sa ocitneme v takomto okamihu v reálnom živote vo vzťahu k blízkej osobe, zasiahne nás to.
V Topoľčanoch pribudnú ďalšie cyklotrasy, kadiaľ povedú? Čítajte Tento pocit úzkosti mám, lebo mi prichodí rozlúčiť sa s priateľom Vladimírom Hlavinom.
Hľadám tie najobyčajnejšie úprimné slová rozlúčky. Ťažšie o to, lebo v takýchto chvíľach sa na smutnú realitu života pozerám predovšetkým srdcom. Ním dokážeme súčasne vidieť aj cítiť najúprimnejšie.
Vladimír Hlavina ukončil svoju životnú púť vo veku dožitých 80 rokov a 48 dní. Rozlúčili sme sa s ním 24. novembra na starom Mestskom cintoríne.
S Vladom sme vyrastali od detstva spolu v historicky prvom činžiaku na pokraji Mestského parku v Topoľčanoch. Naše korene sa navzájom splietali od čias prvých spoločných detských hier až do posledných chvíľ našich už posledných stretnutí.
Miloval predovšetkým svoju rodinu. Tešil sa z pestovateľských úspechov v záhradke v neďalekých Jacovciach, kam chodieval vo svojom voľnom čase. Našiel si čas, aby sa pri cestách do Jacoviec zastavil aj u nás doma. Naše rozhovory končievali spomienkami na náš „činžiak“ a priľahlý Mestský park, na zážitky zo spoločných športových aktivít i posedeniach s udicou pri vode.
Kniha spomienok na kolektívne tínedžérske veľkonočné polievačky i spoločné detské hry rovestníkov v domácnostiach „činžáku“ počas Vianoc, vtedy ešte vždy bielych, sa zavrela.
Vlado mal rád šport. Od roku 1956 bol hráčom Lokomotívy, prvého hádzanárskeho mužstva mužov v Topoľčanoch. Dnes viem, že osobná spomienka na toto obdobie s Vladom a bývalými spoluhráčmi Erichom Jedličkom a Edom Krajčíkom pri príležitosti 65. výročia vzniku hádzanej v Topoľčanoch v auguste tohto roku bola posledná.
Po zániku mužstva Lokomotívy bol Vlado v roku 1964 zakladajúcim hráčom volejbalového mužstva mužov Tatran Topoľčany. Súbežne aj zakladajúcim členom kulturistického športu v našom meste.
Koľko nám chýba k získaniu žolíka? VEĽKÝ PREHĽAD zaočkovanosti v obciach okresu Topoľčany Čítajte Súbežnosť našich životných ciest a spoločných spomienok už definitívne ukončil sám život.
Lúčim sa s Tebou Vlado aj v mene ešte žijúcich „činžákových“ súputníkov. Predovšetkým brata Rasťa a priateľov Milana, Juraja, Dušana ,Antona, Evy, Štefky, Anky, Vierky, Danky a Soni. Lúčim sa aj v mene kamarátov a športových priateľov. Odišiel si v tichosti, skromne. Vzal si si zo sebou aj Tvoje osobné neocenené, nespochybniteľné zásluhy, ktoré na rozvoji športu v Topoľčanoch si mal a máš.
Chýbaš nám. Čistota Tvojho svedomia, úsmev a úprimnosť však zostala medzi nami.
R.I.P.
Walter Rendek
