Ako dôstojne žil, tak nás aj dôstojne opustil. Odišiel obklopený úprimnou láskou svojich troch detí a sedem vnúčat. Týmito slovami sa v mene celej rodiny začal lúčiť so starým otcom Emilom Hudokom vnuk Adam. Rozlúčka sa konala 20-teho decembra minulého roku na Novom cintoríne. Emil Hudok zomrel vo veku 87 rokov.

Zoznámili sme sa v práci, v bývalom nábytkárskom podniku Mier, v ktorom som po skončení vojenčiny začal začiatkom roku 1964 pracovať. Obojstranná láska k športu umocnila vzájomné spoznávanie sa.
Emil Hudok začal so športom ako mladý chlapec v Tatrane Pravenec na poste futbalového brankára. Počas vojenskej služby v Košiciach začal hrať za miestny klub volejbal. Lásku k volejbalu, a zrejme aj ako spomienku na svoje ranné športové začiatky v Tatrane |Pravenec, konkretizoval v roku 1964 založením volejbalového mužstva mužov v Topoľčanoch v rovnomennom názve Tatran.
Cieľavedomosť jeho myslenia i konkrétnej obetavej organizátorskej práce charakterizuje skutočnosť, že ako iniciátor založenia volejbalového klubu vodieval so sebou na tréningy, na dvor tunajšieho Gymnázia, v detskom kočíku aj svoju maloletú dcérku. Prvé registrované volejbalové mužstvo mužov, ktoré jeho zásluhou v Topoľčanoch vzniklo, začalo hrať v sezóne 1964/1965 krajskú súťaž.

Mužstvo Tatranu tvorili: Emil Hudok hrajúci tréner a kapitán, bratia Jozef a Róbert Hajnovičovci, Paľo Peter, Róbert Chochula, Jozef Hudec, Vladimír Hlavina, Emil Majtán, Walter Rendek.
Táto faktografia zásluh na rozvoji športu a lásky k volejbalu patrí ku spomienkam na Emila Hudoka, s ktorým som sa stretával pod volejbalovou sieťou pri rekreačnom volejbale, takmer až po hranicu seniorskeho veku.
Emil mal rád svoju rodinu. Neskrýval smútok a bolesť, ktorú znášal od chvíle, keď ho pred rokmi opustila manželka. Útechou mu bola radosť zo svojich detí a vnúčat. Jeho životnou ideou bola láska k rodine a zdravie. Láska a zdravie pre všetkých nie iba pre priateľov a známych.
Záverom rozlúčky s Emilom Hudokom vyslovil farár myšlienku, ktorá bola aj Emilovým celoživotným krédom: „Prejavujme si navzájom každodenne lásku, lebo ľudia z tohto sveta odchádzajú rýchlo.“
Walter Rendek