Robili tak vždy. Už dlhé roky. Na Trojkráľovom výstupe. Napokon padlo rozhodnutie, že podujatie sa uskutoční. V režime podriaďujúcom sa tejto dobe.
Odporúčaný bol pohyb v menších skupinkách, dvojiciach, či jednotlivo. Vynechať sa mal tradičný bod výstupu ktorým je Šimonov vrch so skalným jaskynným prírodným výtvorom.
Pred desiatou dopoludnia za začali zhromažďovať účastníci. Prekvapivo oveľa viac hostí ako domácich. Pomerne veľká skupina z Topoľčian, niekoľko jednotlivcov z Urminiec, Jacoviec, Solčian, Žabokriek n/Nitrou, Nedanoviec, Turčianok, Ješkovej Vsi a zaiste i z iných obcí či miest nášho regiónu.

Tých, čo boli po prvýkrát, klížski organizátori nepoznali a keďže nebola prezentácia, ani sa nevedelo, kto všetko na námestí v časti obce Klížske Hradište je.
Všetkých privítal predseda KST Ostrá Vladimír Sasko. Dodal organizačné pokyny. Potom nasledoval krátky príhovor a uvítanie účastníkov starostom obce Antonom Stankom.
Následne sa už všetci začali „strácať“ v lesnom poraste na chodníkoch smerujúcich k Michalovmu vrchu. Miestu, kde sa všetci tradične stretávajú. Tentoraz to bolo trochu iné. Predsa však nastal moment na spoločnú foto vo chvíli, keď sa zdalo, že je tam najviac turistiek a turistov. Veď ku tým čo prišli z Veľkého Klíža pribudli ďalší. Prišli z opačnej strany, z Kolačna a Veľkých Uheriec. Súčasná situácia poznačila aj chvíle na vrchole s významnou históriou. Pomerne rýchlo sa väčšina vydala buď na neďaleké horké sedlo Vrch Hora, kde bolo tiež dosť živo, na rozhľadňu Chotenovec, či iné miesta. Severná časť Tribečského pohoria čo obkolesuje klížsku dolinu bola počas Trojkráľového sviatočného dňa miestom, kde ste mohli stretnúť malých i veľkých, mladších i tých v dôchodkovom veku.

Nemohlo, a ani nebolo ich síce toľko, čo na spomínaných miestach kdesi v Európe, no im to vôbec nevadilo. Zažili trošku uvoľnenia, slobody, úteku od reality, aby sa potom s pokorou mohli vrátiť boriť sa so všetkými radosťami a starosťami týchto a nasledujúcich dní.
Peter Maťašeje