Aktuálne hráč poľského Górniku Zabrze poriadne nespí a neustále komunikuje so svojimi priateľmi z Ukrajiny. Zároveň sa stará o tri utečenecké rodiny, ktoré našli svoj prechodný domov v športovej hale v Zabrzi.
„V živote som si nepomyslel, že budem žiť v dobe, kedy moju rodnú krajinu napadne cudzia armáda. A dokonca Rusi...,“ hovorí so smútkom v hlase Ľubomír Ivanicja.
„Na šport absolútne teraz ani nemyslím, je mi do plaču, poriadne nespím. S mamou volám 50-krát za deň,“ dodáva.

AJ TOTO SA DOČÍTATE
* Ako pomáha svojim krajanom.
* Čo si myslí o Putinovi.
* Ako predchádza dezinformáciám.
* Čo mu píšu kamaráti a známi.
* Z čoho je prekvapený.
* Ako prežíva náročné chvíle jeho najbližšia rodina.
* Čo mu povedali kamaráti z Kyjeva.
* Z čoho mu je najviac do plaču.
Ivanicja pochádza z obce blízko slovensko-ukrajinských hraníc v blízkosti Uble. „Mamina je stále na Ukrajine, boje sa odohrávajú v iných častiach. Rôznych diverzantov z Ruska však zaznamenala ukrajinská armáda v podstate po celom území. Mama ale zatiaľ zostáva na Ukrajine,“ vysvetľuje hádzanár.