Okrem toho sa ale v okrese nachádzalo niekoľko miest, kde bolo nutné odstrániť výbušniny, nevyužitú muníciu alebo nevybuchnuté bomby. A práve k tejto činnosti sa viaže tragédia, ktorá sa stala pred 77 rokmi v Koniarovciach.

Dňa 20. apríla 1945 prišla do Koniaroviec (alebo vtedajším názvom Lovasoviec) smerom od Nitry vojenská komisia. Tvorili ju – stotník delostrelectva Ladislav Čunderlík, nadporučík delostrelectva Alexander Rod, poručík delostrelectva Štefan Ferko a rotník Pavol Kňazúr. Okrem toho bola v aute ešte Jolana Chudá, ktorá rotníka Kňazúra požiadala o odvoz domov do Mýtnej Novej Vsi. Vojaci do obce prišli s cieľom zneškodniť nevybuchnuté míny, ktoré sa tu vtedy stále nachádzali.
Po príchode komisie dal stotník Čunderlík Kňazúrovi rozkaz, aby odviezol uskladnené míny (45 kusov) asi 100 m južne od obce, a tam ich bezpečne zneškodnil. Po udelení rozkazu odišli stot. Čunderlík , npor. Rod a por. Ferko k železničnému mostu pri rieke Nitra, kde mali zneškodniť ďalšie míny. To sa im aj darilo, keď odrazu zaznel veľký výbuch. Keď sa vrátili do obce, zistili, že rotník Kňazúr je mŕtvy a viacero osôb zranených.

Rotník Kňazúr za účelom odnesenia nevybuchnutých mín z hasičského skladu v obci požiadal o pomoc Jozefa Kucku, Jozefa Vozára a Tomáša Miškolciho. S uvedenými rtk. Kňazúr odniesol na požičanej poštovej káre postupne míny za dedinu, kde ich začal skladať na zneškodnenie. Tiež požiadal prítomných, aby mu doniesli potrebné množstvo slamy. Na miesto ukladania prišla aj spomenutá pani Chudá, tiež pribehlo viacero zvedavých detí. Zrazu z neznámej príčiny okolo 15.30 hod. vybuchlo 15 mín. Rtk. Kňazúr bol okamžite mŕtvy, p. Chudá bola po explózii prenesená do majera Evy Sibertovej, kde zomrela pol hodinu po výbuchu na následky ťažkého zranenia pľúc a krvácania z rán po črepinách.
Telo rtk. Knazúra odhodilo 8 metrov od miesta výbuchu, roztrhalo mu pravú nohu a celé telo mal dosekané od črepín. Okrem toho bolo 5 miestnych občanov ranených s rôznou závažnosťou. Najmladší zranený – Milan Néma – mal necelých 6 rokov.
Približne o hodinu a pol sa na miesto dostavila aj žandárska hliadka tvorená strážm. Ondrejkom a Františkom Matejovičom, ktorí tragédiu zdokumentovali.

S uvedeným výbuchom súvisela pravdepodobne aj iná udalosť, ktorá sa v tom čase v Lovasovciach udiala. Presne v čase výbuchu, okolo 15.30 hod., zrazilo vojenské nákladné auto na hradskej v Lovasovciach Štefana Fábriho z Výčap-Opatoviec. Pán Fábri šiel vtedy na bicykli a viezol na ňom aj svoju 6-ročnú dcérku Margitu zo štátnej nemocnice v Topoľčanoch. Pravdepodobne v dôsledku výbuchu sa šofér auta zľakol a strhol volant ku krajnici cesty, kde bol na bicykli p. Fábri s dcérkou. V dôsledku toho do bicykla zozadu narazil. Pán Fábri utrpel odreniny a jeho dcérka mala menšiu reznú ranu na čele, ktorú jej ošetrila doktorka Laščonová v Preseľanoch.
Ako môžete vidieť, aj po oslobodení v dôsledku vojny stále umierali ľudia. Domnievam sa, že napriek odstupu desaťročí je stále potrebné si tieto udalosti pripomínať - už len kvôli ľuďom, ktorí vtedy stratili život.
Ondrej Godál, Tribečské múzeum v Topoľčanoch