skym primátorom Pavlom Segešom a profesorom archeológom Jozefom Vladárom. Svoj historický romám pokladá L. Zrubec za osobnú splátku Topoľčanom, mestu, z ktorého pochádza jeho matka, kde sa ako prváčik naučil čítať a písať, kde trávieval prázdniny u starých rodičov... Kľúčovou témou rodinnej ságy, ako svoje ostatné dielo autor označil, legendou o švíku na tvári barokovej ľudovej plastiky Panny Márie Sedembolestnej, ktorá je dnes v topoľčianskom farskom kostole, sa vraj autor vo svojich zámeroch zaoberal desaťročia, ale do jej beletristického spracovania sa pustil až pred tromi rokmi po stretnutí s Pavlom Segešom, ktorý mu dal prečítať staršiu knižku o dejinách Topoľčian ako pútnického miesta. Pustil sa do štúdia archívnych dokumentov na Slovensku i v zahraničí a dnes je na svete dobový obraz topoľčianskeho života z prvej polovice 18. storočia. Knihu vydala Matica slovenská s finančnou podporou topoľčianskeho metského zastupiteľstva. Aj preto ju symbolickým krstom uvádzali do života v topoľčianskej radnici zámerne 7. 7. ako 27. autorovu knihu, lebo sedmička je vraj šťastné číslo. Originálnym detailom promočného aktu bola „písanka“ - autorov rukopis románu, ktorý L . Zrubec osobne odovzdal topoľčianskemu pracovisku šátneho archívu. Po poctách promotérov a autorovom príhovore publiku pokračovala prezentácia besedou s budúcimi čitateľmi románu, ktorý sa podľa topoľčianskeho dekana Mariána Dragúňa, privilegovaného čitateľa rukopisu, číta „na dúšok“.
