na vystavuje svoje grafiky a obrazy Igor Piačka. Umelec verný veľkej a večnej téme - téme ľudských vzťahov a súvzťažností - napísal o ňom umenovedec Bohumír Bachratý. Bol jedným z posledných študentov v ateliéri Albína Brunovského a aj preto sa jeho tvorba ocitla na prelome júna a júla v topoľčianskej galérii. Expozícia pozostávajúca z dvadsiatich prác z ostatných dvoch-troch rokov sa radí k doterajším tradičným letným poctám A. Brunovskému, na ktorých si dramaturgia obrazárne dáva záležať. Piačkove obrazy sú príbehy, nie ilustrácie príbehov. Nadrealistické motívy, ktorých centrom je ľudská bytosť sa nežne snúbia, ale i zápasia s až pôvabne realistickými ľudskými tvárami a postavami. Napätie v Piačkových obrazoch je práve v nehe, s akou sa tušené protipóly k sebe vinú (Podpora I. a Podpora II.) i svária (Venuša a Mars). Paridovo súženie pred voľbou, z ktorej vzbĺkla veľká vojna, je tiež nežno-boľavým trápením... Osobitnou výpoveďou sú Príbehy a Dvojičky, akési grafické pexeso či Sharon II - autorove meditácie zrkadliace výrazovú pečať rukopisu A. Brunovského. Dvadsať exponátov je napriek tomu, že na prvý pohľad vzbudzujú pocit cyklov, každý iný, znepokojujúci, idúci pod kožu postavám na obrazoch i pozorovateľovi, ale zároveň pokorný. Je to súbor, o ktorom rozprávať či písať je možno až trúfalé. Treba ho jednoducho vidieť, lebo prítomnosť takej tvorby v Topoľčanoch je malým sviatkom.
