Drogy - fámy a realita

prevenciu protispoločenských činností a pre prácu s rómskymi komunitami pre obvod Topoľčany pri krajskom úrade v Nitre. "Začnime aktuálnou správou policajného vyšetrovateľa OR PZ v Topoľčanoch," vyberá zo svojej dokumentácie papier viceprimátor," v ktorej uvádza tri prípady vyšetrovania nedovolenej výroby a držby omamných a psychotropných látok, jedu a prekurzorov a obchodovania s nimi. Jedno je zastavené, kauza dvoch mužov z Topoľčian sa stále vyšetruje a dvaja mladí muži (21 a 18-roční) sú obvinení. To sú fakty z apríla tohto roka, ktoré ma ako predstaviteľa mesta vedú k tomu, aby som sa ohradil proti fámam, že Topoľčany sú mesto, kde sa vo zvýšenej miere predávajú a užívajú drogy. V rámci krajskej i mestskej komisie robíme všetky preventívne opatrenia proti tejto nežiaducej činnosti. Vsádzame pri tom predovšetkým na výchovu školskej mládeže," zdôrazňuje druhý muž na radnici a pedagóg. Prevencia, prevencia ... V agende mestského zastupiteľstva je téma prevencie trvale prítomná. Jednou jej podobou je mestský Akčný plán boja proti drogám na roky 2005 - 2008, v ktorom sú zakotvené štyri kľúčové princípy: - prirodzená a dobrovoľná angažovanosť občanov mesta pri organizovaní voľného času detí a mládeže, situačnej prevencii a zamedzovaní drobnej kriminality, distribúcie drog a sprejerstva, - spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní distribútorov drog, - preventívna činnosť mestskej polície a komisie verejného poriadku MsZ, - preventívno-výchovné programy v školách všetkých stupňov. „Topoľčany sú známe aj ako športové mesto, hovorí J. Emila, „ k čomu mestský rozpočet prispieva 15 - 20 miliónmi korún ročne. Peniaze idú na prevádzku, údržbu a modernizáciu mestských športovísk, ale aj na podporu tzv. malých športov od hokejbalu po šachy. Minimálne taký dôležitý ako peniaze je sociálny kapitál - desiatky či stovky trénerov, funkcionárov a iných dobrovoľníkov, ktorí držia topoľčiansky šport v dobrej kondícii.“ Radnica má už roky tiež organizačný a finančný patronát nad Topoľčianskym dňom detí, organizuje Challenge day. Na poli prevencie asociálneho konania sa uplatňuje mestská polícia jednak cyklami prednášok v školách a škôlkach, jednak kontrolou zábavných podnikov, nočných barov i pokutami... Mesto ako zriaďovateľ materských a základných škôl podporuje preventívne programy doplňujúce základné učivo, do ktorých sú zapojené všetky školy. Nenič svoje múdre telo, Ako poznám sám seba, Ako byť sám sebou sú projekty, v ktorých každý učiteľ biológie, občianskej výchovy, náboženstva i slovenčiny a ďalších predmetov má povinnosť vhodne pôsobiť na školákov vystavených mnohým pokušeniam. V každej škole je koordinátor protidrogovej prevencie, ktorí podľa slov viceprimátora „dobre fungujú“. Tolerancia voči drogám rastie Napriek tomu nie je dôvod zľahčovať skutočnosť. Istým jej zrkadlom je správa o Stave drogových závislostí a kontrole drog z roku 2004 Národného monitorovacieho centra pre drogy. Vychádza zo sociologických prieskumov a pracuje s výstupmi „podľa krajov“. Uvádza, že prvú skúsenosť s povolenými drogami - tabak, alkohol - majú deti na Slovensku okolo desiateho roku veku. Každý jedenásty 14-ročný školách v Nitrianskom kraji sa v roku 1998 priznal, že sa aspoň raz podnapil (celoslovenský priemer bol 13,5 %), ale už o štyri roky si vyskúšal tento stav každý štvrtý deviatak (SR - 22,2 %), tak ako jeho rovesníci v Banskobystrickom, resp. Prešovskom kraji. Tento alarmujúci vývoj je okorenený ešte rastúcim podielom dievčat. Aký je stav v našom okrese možno len usudzovať z krajských čísel. „Skúsenosť hovorí, že po legálnych drogách prichádzajú na rad zakázané,“ pripomína J. Emila zistenia spravodajcov, „prevláda marihuana nasledovaná hašišom. Kým v rokoch 1995 - 1999 stredoškoláci vnímali ich užívanie ako určité nebezpečenstvo, prieskum z roka 2003 naznačuje, že už tí, ktorí už okúsili, nepokladajú mäkké drogy za osobitne nebezpečné.“ Grafy v spomínanej správe preukazujú, že jeden a viackrát užilo marihuanu alebo hašiš na Slovensku pred šiestimi rokmi 23 percent školákov, ale v roku 2003 už takmer 36 percent. Údaje z Nitrianskeho kraja hovoria o číslach 21,3 percenta, resp. 28,9 percenta, čiže podstatne menšom raste než v iných krajoch ... Čo možno z týchto čísel vyvodiť? Slogany Stop drogám! Drogy? Nikdy! a iné nie sú neopodstatnené, pokušenie je stále prítomné a naliehavejšie, v podstate víťazí nad rozumom. V celej krajine a aj v našom regióne, zrejme hlavne v mestách. Je to jeden z negatívnych sprievodných javov slobody a civilizácie. Preto je štátom i obcami ponúkaná prevencia namieste, ale najúčinnejšou cestičkou k slobode bez drog je výchova v rodine.