( Vo všetkých fyzikálnochemických a elektrotechnických učebniciach a monografiách sa uvádza Ilkovičova rovnica, ktorá umožňuje určovať koncentráciu skúmanej látky v elektrolyzovanom roztoku, ako základná rovnica teoretickej polarografie. Je to najznámejší fyzikálny vzťah slovenského fyzika. Životné osudy Dionýz Ilkovič (18. 1. 1907 - 3. 8. 1980) zmaturoval s vyznamenaním na reálnom gymnáziu v Prešove. V rokoch 1925-1929 vyštudoval chémiu, fyziku a matematiku na prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Vedecky začal pracovať na Fyzikálno-chemickom ústave, ktorého prednostom bol Jaroslav Heyrovský (1890-1967), neskorší nositeľ Nobelovej ceny (1959). V roku 1932 dosiahol D. Ilkovič doktorát za prácu Štúdium polarizácie ortuťovej kvapkovej elektródy pri elektrolytickom rozklade vody. V školskom roku 1937/1938 bol na študijnom pobyte v Paríži. Až do odchodu na Slovensko (1940) učil aj na rôznych pražských stredných školách. Riadnym profesorom SVŠT sa stal v roku 1943 a Slovenskej univerzity v roku 1944. Akademikom SAV bol od jej začiatku (1953). Podieľal sa na výchove vysokoškolsky vzdelaných fyzikov a inžinierov. Svetoznámy vzťah Profesor Heyrovský, prvý český nositeľ Nobelovej ceny, objavil (1922) novú metódu kvalitatívnej analýzy chemických roztokov, tzv. polarografickú metódu. Tá zaujala Dionýza Ilkoviča tak, že v jej ďalšom rozvíjaní pokračoval. Popísal elektródový dej parciálnou diferenciálnou rovnicou, ktorú vyriešil a výsledok podrobne zdôvodnil a uverejnil v roku 1938. Jeho rovnica sa stala svetoznáma a patrí k veľmi presným kvantitatívnym zákonom fyzikálnej chémie. Ilkovič prispel aj k riešeniu ďalších otázok teórie polarografickej metódy, vysvetlil niektoré anomálie na polarografických krivkách, podal návod na identifikáciu rozličných látok na základe tzv. polovlnového potenciálu. Profesor Heyrovský o Ilkovičovi napísal: „Jeho údaje a práce sa vyznačujú stručnosťou a jasnosťou i originálnym poňatím, ktoré svrdčia o bádavom duchu. Povahou je veľmi skromný, nenáročný, úplne nezištne oddaný vede.“ Vysokoškolský učiteľ Chaos a neporiadok je vlastne najväčší poriadok, lebo je to štatisticky najpravdepodobnejšie uloženie vecí. Aj táto vtipná veta je v učebnici, ktorú napísal profesor Ilkovič. Bol autorom vyše 20 pôvodných vedeckých prác a rozpráv uverejnených vo vedeckých časopisoch. Napísal prvú slovenskú modernú vysokoškolskú učebnicu fyziky i učebnicu vektorového počtu. Bol zasväteným vysokoškolským učiteľom s obdivuhodným spôsobom prednášania. Vedel vhodnou formou sprístupňovať náročné partie fyziky a fyzikálnej chémie. Výrazným spôsobom zasiahol do budovania vysokého školstva na Slovensku. Presadil veľkorysé riešenie vedeckej výchovy pre ašpirantov, prispel k vybudovaniu vedeckých ústavov. Bol organizátorom slovenskej fyzikálnej vedy. Nezabudnuteľná osobnosť Dionýz Ilkovič bol známy neobyčajnou húževnatosťou a skromnosťou, cieľavedomosťou a rozhodnosťou. Mal mimoriadny zmysel pre spravodlivosť a čestnosť. Vynikal bystrosťou ducha i rýchlosťou myslenia. Mal radosť z úspechov svojich žiakov. Bol vzorom človeka s rýdzim charakterom a ušľachtilými zásadami hlboko ľudskej morálky. Skvelá povesť, ktorú si získal profesor Ilkovič, urobila z neho legendu s prirodzenou úctou k jeho životnému osudu i vedecko-pedagogickému dielu.
