Svoju dávku rocku si mohli vychutnať tí, ktorí sa rozhodli sledovať skupiny od samého začiatku. Kabát revival sa snažili naštartovať tú správnu náladu na začiatku v piatok. Úloha bola ťažká, veď počasie vôbec neprialo. Mrholenie a zima sa dala prežiť pre väčšinu iba s pohárom piva v ruke. Keďže hudobný festival bol tentoraz spojený aj s prvým zrazom štvorkoliek a priaznivcov motoriek, silný chlapi v koženom a s pivom v ruke boli hlavným osadenstvom areálu pri lese na okraji dediny Bojná. Piatkový večer však jednoznačne všetci čakali na niečo iné, pri čom bolo úplne fuk či prší alebo nie. IMT Smile s charizmatickým Ivanom Táslerom odpálili víkend v štýle cigareta v ústach a k tomu zvučné akordy. Viktor Špak nezostal svojmu menu nič dlžný a na elektrickej gitare prebrnkaval celý čas pod vplyvom nikotínu. Jednoznačným ťahom smerovali od jednej hitovke k druhej. Všetko najlepšie, čo si spolu s nimi mohli odspievať aj ľudia v publiku. Besame mucho bolo žiadané, ale zahanbiť sa nedali ani iné nápevy. Po odchode Ivana a Mira Táslerovcov so spoluhráčmi nastala trochu dramatická zmena štýlu, ale všetko v súlade s vekovým zložením piatkového publika. Fredy Aisy so svojou tanečnou skupinou otočil hudobný štýl na hip-hopovú a rapovú nôtu. Oko nejedného iste potešili mladé tanečníčky a ešte krajšie hostesky propagujúce energetický nápoj, keď hádzali plechovky roztancovanému publiku. Nuž, kto by si želal viac... iba ak organizátor, aby mu nabudúce nepoškodili hostesky s vychýlenou muškou plechovkami osvetlenie. Popový punc podčiarkla aj Anawi. Sobota však už nedala zahanbiť pódium v obkolesení hôr voňajúce drevom. Čo lepšie by sa sem hodilo ako country a folk. Svoju silu si mohli záujemcovia zmerať v tradičnej súťaži pílenia dreva alebo v hádzaní polena. Ženy nezostali pozadu, svoje poleno (hoci o polovicu kratšie ako muži) dokázali odhodiť na pekných pár metrov. Tradičná bruchačka, ktorou sa pílili polená, ukázala pre neznalých svoje záludnosti. Kto nepochopil, že sa s ňou nedá inak narábať ako v duchu hesla ťahaj – netlač, sa vytrápil pekne dlho. Najrýchlejším trvalo prepíliť jedno poleno okolo 30 sekúnd, amatérom zase aj niekoľko minút. K dobrej nálade, keď ešte pod pódiom voňali piliny, sa hodili vybrnkávačky od Neznámych a večer v podobnom duchu pokračoval českou klasikou Drops. To všetko však bola iba príprava na najväčšiu hviezdu festivalu – Honzu Nedvěda s Pokladom. Legenda českého folku sa na Babicu dostala po štyroch rokoch úsilia usporiadateľa, takže ťažko povedať pre koho to bolo väčšou udalosťou – či pre publikum, keď si naživo mohli vypočuť Na kameni kámen či Podvod, alebo pre hudobníka, keď ho nikto ani za svet nechcel pustiť z pódia. Jeden prídavok nestačil, druhý poslucháčov iba poriadne navnadil a tretí utvrdil v tom, že predsa len existuje šanca, že Honza Nedvěd neschová gitaru do puzdra celú noc. Keď sa to stalo, dobrý pocit, ktorý Nedvědovci navodili už len udržiavala írsko-slovenská skupina Haven´s Shore a pod ohňostrojom Greta a Mantinels.
