Vodní pólisti z Pirane robili radosť na medzinárodnej scéne. Družstvo, ktoré klub vyslal do chorvátskeho mesta Mali Lošinj si počínalo fantasticky a stalo sa víťazmi 18. ročníka turnaja z názvom Dobri Dupin. Medzinárodné podujatie ovládli po dramatickom večernom finále proti súperovi z Crikvenice. Sústredenie, ktoré začali 1. sepmtebra tak pretavili do úctyhodného úspechu. Najlepším hráčom turnaja bol navyše vyhodnotení Lukáš Cebo z Pirane.

O niekoľko stoviek kilometrov ďalej, v talianskom Ríme sa o fantastický počin postaral Igor Vestenický. Tohto športovca už možno považovať za matadora a svoje schopnosti ukázal opäť aj v spoločnosti svojich spoluhráčov. Vestenický na majstrovstvách Európy získal zlato v kategórii nad 70 rokov. „Šampionát prebiehal v nádhernom prostredí rímskeho plaveckého areálu, ktorý bol v blízkosti mora. Počasie nám prialo a spolu s počasím nám prialo i športové šťastie, ktoré sme však podporili enormnou snahou. Bolo nás trinásť bojovníkov, najstarší mal 79 rokov, v priemere sme mali 73. Ja som bol jediný z Topoľčian, dvaja boli Piešťanci, traja košičania, traja Bratislaváci,dvaja Česi, jeden košický Švajčiar a jeden americký rodák z Írska. Šampionátu sa zúčastnilo ešte jedno družstvo zo Slovenska a niekoľko českých družstiev. Chodili sme sa vzájomne povzbudzovať, najmä pražské dievčatá, ktoré svoju kategóriu tiež vyhrali, boli naše nadšené fanúšičky. Po víťaznom finále sme sa navzájom vyobjímali a dlho vytešovali,“ spomína na nádherné momenty z Ríma Igor Vestenický. Ten už pomýšľa na ďalšie dobrodružstvá. „Sľúbili sme si, že sa ešte pokúsime pripraviť na budúcoročné majstrovstvá sveta v Japonsku. Tie budú, keďže štartujeme na vlastné náklady, enormne náročné hlavne po finančnej stránke. Náklady boli dosť vysoké i v Ríme, ale mne pomohli niekoľkí priatelia z radov topoľčianskych podnikateľov, ktorým veľmi pekne ďakujem,“ rozpráva topoľčiansky športový nadšenec. Súťažiť v jeho veku je už naozaj pomaly rarita a o to väčší obdiv si zaslúži. „Lekári ma často upozorňujú, ak prídem za nimi s nejakým zdravotným problémom, že sa mám pozrieť do kalendára, ale ja som stále optimista a verím , že môj organizmus je schopný regenerácie a že si ešte zahrám i tenis, ktorý patrí medzi moje naj obľúbenejšie športy. Túto sezónu som ho musel vynechať. Mojou výhodou je, že som sa rekreačne venoval mnohým športom, učil som telesnú výchovu na školách, a tak mám v zásobe vždy nejaký šport, ktorý mi momentálna indispozícia umožní vykonávať. Napríklad teraz pri bolesti ramien som mohol plávať nohami, jazdiť na bicykli, korčuliach, robiť turistiku, hrať nohejbal, ringo, beachtennis i pingpong. Dokonca som mohol hrať aj volejbal, ale len bagrom (smiech). Veľmi rád mám cvičenie v krásnom prostredí Tovarníckeho parku, kde sa dá vymyslieť mnoho cvikov pri akomkoľvek poranení. Takže na otázku dokedy plánujem športovať odpovedám, že až do konca svojich síl, a to bude až na smrteľnej posteli. Pravda, ak sa nezrútim v Tatrách z nejakej skaly, pretože tam chodím veľmi rád a trúfam si stále na dosť náročné túry,“ uzatvára Vestenický.