PARTIZÁNSKE. Na zelenej lúke spravili prvý výkop 8. 8. 1938. Tento dátum sa považuje za vznik mesta.
Súčasťou nových Baťovanov boli tradičné domčeky pre zamestnancov, aj námestie so zázemím. Všetko dal postaviť Ján Antonín Baťa.
Po 80. rokoch sa začína prvá etapa obnovy Námestia SNP. Do pozornosti sa dostalo v roku 2020, keď zbúrali 12-poschodový socialistický internát v jeho strede. Bol to prvý panelák na Slovensku.
Najdlhšie námestie svojej doby
Po Zlíne a podtatranskom Svite sa Baťa rozhodol vybudovať ďalšiu fabriku a zázemie pre svojich zamestnancov.
Medzi obcami Bielice a Šimonovany vznikala osada Baťovany. Pod projekt a návrhy vo funkcionalistickom štýle sa podpísali známy architekt Jiří Voženílek a Vladimír Karfík, hlavný architekt zlínskej stavebnej kancelárie firmy Baťa.
V osade Baťovany vyrastala moderná obytná štvrť, kultúrne a spoločenské priestory, obchody, športoviská, zdravotnícke a sociálne zariadenia.

O päť rokov neskôr tu už žili vyše dve tisícky nových obyvateľov.
Pracovali vo fabrike na výrobu obuvi za železnicou. Ich mimopracovný život sa odohrával na námestí. To, čo zarobili u Baťu, minuli v jeho obchodoch alebo v priestoroch, ktoré prenajímal. Bol tu spoločenský dom, Baťova škola práce, zdravotné stredisko, kúpele a aj všetky športoviská na jednom mieste.
V článku sa dočítate:
- Ako sa menilo námestie od jeho výstavby v 40. rokoch.
- Ktorá budova za socializmu narušila jeho vzhľad. Čo mala vizuálne prekryť?
- Partizánske sa vracia k pôvodnému urbanizmu. Svojich zakladateľov si pripomína.
- Dokedy potrvá 1. etapa rekonštrukcie námestia, ako sa dotkne chodcov, cyklistov a vodičov.
- Čo v rámci nej pribudne v centre mesta.
„Pre námestie bolo typické, že bolo široké a 800 metrov dlhé. Patrilo medzi tri najdlhšie námestia,“ opisuje Vladimír Marko, kurátor Mestského múzea v Partizánskom. V 40. rokoch tu žilo pár tisíc ľudí. Ján Antonín Baťa mal plány pre 5- až 15-tisícové mesto s kolmými ulicami. V roku 1943 ešte pribudol kostol.