TOPOĽČANY. Háčkovať sa naučila od starej mamy. Po rokoch sa absolventka manažmentu cestovného ruchu vrátila k háčiku a klbkám znova.
Z jej hebkých zvieratiek, postavičiek či tzv. mojkáčikov sa tešia už mnohé deti. Najnovšie aj v pôrodnici. Hromada farebných macíkov vznikla ako dôsledok covidovej situácie.
Prečo je ručná výroba výnimočná a získava si aj mladých ľudí? Čo nesmie chýbať v jej pracovni a zároveň sklade, kde sa inšpiruje a čo radí začínajúcim, ktorí si chcú sami zhotoviť hand made výrobky?
Rozprávali sme sa s Natáliou Švajlenovou.
Prvou hračkou, ktorú dostanú novorodenci v topoľčianskej nemocnici, je háčkovaný medvedík. Pôrodnici ste darovali sto milých macíkov. Čo vás k tomu viedlo?
Časy pandémie boli pre každého z nás veľmi ťažké. Keď sme zrazu zostali doma, spomenula som si na starú mamu, ktorá ma učila háčkovať. Samozrejme, že som mala nejaké prebytky vĺn, tak doslova z nudy som chytila háčik, prvú vlnu po ruke a vznikol môj prvý, vtedy ešte nie dokonalý macko.
Následne som sa len zdokonaľovala, radila, čítala rôzne fóra a pozerala videá. K hračkám som prispôsobovala aj materiál, až som našla jeden rýchly návod a výsledná hračka - macko bol pre mňa veľmi roztomilý.
V článku sa dočítate aj:
- Začínala s niťou. Čo prvé uháčkovala so svojou starou mamou?
- Čo najradšej háčkuje a prečo?
- Ako dlho trvá výroba háčkovaných postavičiek a zvieratiek?
- Kde sa inšpiruje a čo radí tým, ktorí si chcú niečo sami uháčkovať?
- Jej výrobky sú nielen pekné, ale aj ekologické a antialergické. Aké materiály používa?
- Okrem háčkovania ju to ťahá k cestovaniu a spoznávaniu.
Samozrejme, veľa hračiek som predtým rozdala, no na týchto hračkách bolo niečo výnimočné. Skúšala som rôzne farby a tým sa aj hromadili. Prvých sto kusov mi trvalo vyrobiť približne dva mesiace. Tak vznikol nápad ich darovať aj niekomu, koho nemusím zrovna osobne poznať a komu spravia radosť - novorodencom.
Moja sestra pracuje v nemocnici, tak som sa prostredníctvom nej skontaktovala s vedením, či je možné takéto hračky darovať. Nemocnica v Topoľčanoch tento môj dar prijala, z čoho som mala naozaj veľkú radosť. Nasledovalo zopár osobných stretnutí, predstavenie samotnej hračky, základné informácie o ošetrení a prvá stovka úspešne putovala do nemocnice.
Samotné odovzdávanie bolo veľmi príjemné, od vedenia boli pozitívne ohlasy, najmä v tom smere, že v dnešnej dobe darovať niečo nezištne je veľmi zriedkavé.
Aké boli reakcie mamičiek, ktorých deti dostali svojho prvého macíka už pár hodín po narodení?

Prvého macíka dostala malinká Zoe, ktorá sa ale nedala vyrušiť zo svojho poobedného spánku. Mamička bola milo prekvapená, neskrývala radosť a vďaku. Pri ďalších odovzdávaniach som už nebola, ale dostali sa ku mne pozitívne ohlasy.