niarovce viedla transcesta. Bola tu stanica, kde sa prepriahali kone a možno aj odtiaľ pochádza názov obce. Až donedávna sme v dedine žiadneho koňa nemali, ale už si jedného náš občan zakúpil. Veď aké by to boli Koniarovce bez koňa,“ smeje sa starosta. V obci majú dokončenú plynofikáciu, s ukončením vodovodu sa blížia do finále a začali sa pasovať s kanalizáciou. Sú zaradení do regiónov Zobor a Svornosť. „Až do minulého roka sme nemali v Koniarovciach kostol. Ľudia museli chodiť do Hrušovian alebo Preselian. S jeho výstavbou sme začali v roku 2001 a v novembri 2004 sa v ňom slúžila prvá svätá omša. Je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii – to znamená, že v septembri nás čakajú prvé hody po novom i na novom. Po novom preto, lebo sme ich do minulého roka slávili spolu s Hrušovanmi na Martina. Keďže ide o hodovú premiéru, plánujeme vymyslieť pestrý a výnimočný program hodových osláv,“ hovorí starosta. V súčasnosti nemajú v dedine rozbehnutý žiadny väčší projekt, skôr sa starajú o údržbu. Avšak v eurofondoch už majú zaregistrovanú žiadosť o peňažné prostriedky na dokončenie vodovodu a kanalizácie a rodí sa tiež projekt na údržbu a opravu miestnych komunikácií. „Plánov na projekty do fondov EU by bolo veľa, lenže niekedy sa stáva, že obce za ich zhotovenie zaplatia veľa peňazí a keď sa napokon stretnú s neúspešným výsledkom, tie peniaze vynaložené na projekty v obecnom rozpočte chýbajú.“ V Koniarovciach nemajú základnú školu, deti vozí školský autobus do Preselian. Zmenám sa nevyhla ani materská škola. „Zmenšil sa počet detí, z dvojtriedky sme museli zriadiť iba jednotriedku. Keďže materská škola sídli v jednoposchodovej budove, presunuli sme ju na prízemie a prvé poschodie chceme dať do prenájmu,“ tvrdí Jozef Kucka. Neznámou pre Koniarovce nie je ani separačný zber. „Začali sme s ním tento rok a zatiaľ sa nám darí. Separujeme elektrický šrot, plasty, papier, sklo, textil, kovový šrot a nebezpečné odpady. Podľa harmonogramu tieto komodity zberá firma z Dežeríc. Občanom sme ohľadom separačného zberu pripravili informačný letáčik, ale ešte sa stane, že nájdeme v obci čiernu skládku.“ Pokiaľ by ste sa chceli v Koniarovciach usadiť a postaviť si rodinný dom na obecnom pozemku, to by bol v súčasnosti problém, lebo obec zatiaľ so stavebnými pozemkami nedisponuje. „Dedina je situovaná tak, že sa nedá rozširovať, lebo je z každej strany ohraničená susediacimi obcami, železnicou a riekou Nitrou. Máme však v pláne vyčleniť za železnicou nejaké pozemky pre potreby obce – buď na stavebné pozemky alebo podnikateľské aktivity. Koniarovce majú výhodu, že ide o malú obec a ľudia v nej sa navzájom poznajú, takže máme dobré medziľudské vzťahy. Nevýhodou je jej poloha – ďaleko od okresných miest, čo je náročné na dochádzanie za prácou.“ V obci sa o kultúru stará spevácky zbor Koniarovčanka, ktorý robí dobré meno dedine po celom okrese. Z kultúrnych podujatí si tu svoju tradíciu našlo pochovávanie basy, chodenie troch smutných kráľov, stretnutie občanov pri vatre spojené s opekaním či oslava Dňa detí. Zo zložiek sú aktívni hasiči, futbalisti i dôchodcovia. Svoj klub má aj mládež, lenže tá vraj zvykne voľný čas tráviť po svojom. V nadpise spomínaný kôň patrí umeleckému kováčovi, ktorému vraj úsmevne vytýkali, že ešte nepodkoval koňa. Z pamiatok sa v Koniarovciach nachádza kúria s chránenou okrasnou záhradou, kríž postavený v roku 1893 a kaplnka na cintoríne so sochou Sedembolestnej Panny Márie. Koniarovce majú netradičný erb, tak sme si ho nechali u starostu trocha ozrejmiť. „V erbe máme prievozníka, ktorý údajne prevážal panstvo cez rieku Nitru. Vyzeralo to asi tak, že pánov previezol prievozník a kone s kočmi museli rieku prebrodiť. Prievozníka sme našli vyobrazeného na pečati, a preto ho obecné zastupiteľstvo schválilo aj ako obecný erb.“
Autor: mm
