k. Každý asi s dvadsiatkou humorných kresieb pedantne "bez slov", ako sa zvykne dodať, ktoré sa témami pohybujú od viacznačných, dumavých šašovských kapucní Vojta Haringa, milo absurdných gagov Miroslava Geržu po roztopašné, iba na popravenie nálady použiteľné vynálezy Vlada Pavlíka či Fera Bojničana. Azda každý, kto má rád karikatúry a kreslený humor, si v expozícii nájde svoj obrázok, nad ktorým sa mimovoľne rozosmeje, temperamentnejší aj nahlas. Napríklad také dámske "bombarďáky" na žinke, z ktorých sa sypú letecké bomby. Autori si uťahujú z obžerstva, strojenej, kŕčovitej mondennosti, neobídu bez zabrdnutia ani folklórne rekvizity a žmurknú aj erotickým očkom. Ako povedala riaditeľka Tribečského múzea Blažena Krošláková na úvod vernisáže, sú to dielka, ktoré ponúkajú uvoľnenie, spontánne pocity ako formu povznášajúceho odpútania od stereotypu všedného dňa. Žiaľ iba jediný zo štvorlístka autorov, ktorí sa, samozrejme, neživia kresleným humorom, prítomný v múzeu, Vojto Haring hovoril jednak o svojich neprítomných priateľoch spoluvystavovateľoch a jednak o kondícii a métach slovenského kresleného humoru. Nemyslí si, že prežíva hviezdny čas. Toho lepšieho je omnoho menej ako prvoplánových, neraz nevydarených ilustrácií napísaných vtipov a ani výtvarná stránka tvorby neprivádza pozorovateľa do nadšenia. Publikum sa v múzeu zišlo nepočetné, ale pravidelné. Možno o to viac bude návštevníkov múzea pred obrázkami s ústami od ucha k uchu a figliarskou, pobavenou iskrou v oku.
