Výstavy v Tribečskom múzeu

Ukážky tvorili maľby z bojov, kópie vzácnych listín, fotografie kostolíkov s tureckým polmesiacom na veži, ale aj zachované či zrekonštruované nádoby, zbrane, prilby a mince. To všetko doplnené odborným výkladom lektorky. Druhá výstava s názvom Vedecká hračka predstavovala jednoduché výrobky, väčšinou z dreva, v ktorých boli tak šikovne ukryté niektoré fyzikálne princípy, že sa zdalo, že predmet sa správa proti logike. Kužeľ sa gúľal hore kopcom, drevený štipec sa pohyboval po rebríku, zvuk sa v plechovkovom telefóne šíril z mikrofónu do slúchatka iba obyčajným silónom (žeby predchodca mobilu?). Ani pre dospelých návštevníkov nebol princíp činnosti niektorých hračiek na prvý pohľad vždy jasný. O vyjasnenie sa postarali ceduľky so stručným popisom využitého fyzikálneho javu. V niektorých prípadoch ceduľky ospravedlňovali nie celkom 100-percentnú funkčnosť vystavovaného dreveného zariadenia. Tretia výstava bola venovaná jedom v prírode. Človek ani netušil, koľko jedovatých rastlín a živočíchov sa nachádza vôkol nás. Neznamená to, že hneď pri prvom dotyku s nebezpečným jedincom upadnete do bezvedomia. Na vašej pokožke však agresívna látka môže vyvolať alergickú reakciu. Mierne jedovatou je napríklad aj obyčajná fazuľa alebo paštrnák, ak sa konzumuje v surovom stave. Dobre uvarený sa zase dá jesť aj hríb satan. Zo živočíchov vylučujú pokožkou obranné látky žaby a salamandre škvrnité, pre citlivých ľudí je veľmi nebezpečné i jediné včelie uštipnutie. O pohryznutí vretenicou ani nehovoriac. Poniektoré obojživelníky a plazy boli výstavené ako preparáty, väčšina na nás pozerala z farebných fotografií. Pozitívom všetkých troch výstav bolo aj to, že návštevník si mohol bez problémov exponáty vyfotografovať, čo nie je až také bežné napríklad v slovenských jaskyniach, kde za fotografovanie pýtajú nehoráznych 100 korún a za filmovanie dokonca dvojnásobok. Ďakujeme topoľčianskemu múzeu za zaujímavé a poučné expozície.