nechá v malom bucľatom stvorení menom Panaiota... ôsme pokračovanie. Zakynthos - dovolenka či galeje? Bebuľke sa blížil rôčik, čo je u ortodoxných Grékov čas na pokrstenie dieťatka - na „váptisy“. Otec Lukas mal na starosti pozvánky pre viac ako 250 hostí, mama Niki výber a nákup garderóby a mňa poctili vybrať Bebuľke meno. Aké meno dať anjelikovi ... slovenské? Veď jiajia si narýchlo nevie spomenúť ani na moje meno, vždy pomôže Maríja: „Vejjónika!“ Dať grécke meno? Grécke mená som nepoznala ... A potom, táto milá povinnosť už naozaj patrí rodičom. S poďakovaním a vysvetlením dôvodov som odmietla. Urobila som veľmi dobre, naklonila som si druhú babku menom Panaiota. Dieťatko pokrstili menom PANAIOTA. Mama Niki a otec Lukas sa dohodli, že ju budú volať skrátene Najia a ja, znovu som Najiu poslovenčila - „Najuľka“. Májom sa obyvateľom mestečka Aráchova skončila zimná sezóna, čiže Lukasovi aj Niki nastal, ako tomu oni hovorili, relax. Dúfala som, že keď majú menej práce, budú sa viac venovať deťom. Nedialo sa tak, nuž som navrhla Niki, že rada pomôžem v „komotíriu“, t. j. v kaderníctve s čistením. Chcela som, aby mama bola aspoň trochu s Najuľkou. Prischlo mi „komotírio“ aj Najuľka. Tešila som sa, ako sľubovala Niki i jiajia, že od mája budeme chodiť denne k moru. Áno, chodili sme k moru, takmer denne. Na takéto chodenie k moru som však plavky nepotrebovala. Neďaleké kúpeľné mesto Galaxýdy a v ňom reštaurácie a kaviarne, veľa reštaurácií, kaviarní a cukrární na nábreží, do druhej hodiny nočnej, aj s Najuľkou ... Mali pravdu, bolo to chodenie k moru. A ja som si myslela, po slovensky, že k moru sa chodí iba kúpať a plávať... Anjelik Panaiota, čiže Najuľka, začínala chodiť, opakovať po mne slová, ktoré neboli vždy po grécky správne, a spievať. Spievala z celej duše, pričom si pomáhala rukami aj nohami. Mamu volala „Ňíkí“ a mňa?: „Mamá mú“ , čiže mama moja! Takto sa nám blížil čas dovoleniek. Rodina Syroš mala naplánovanú dovolenku na ostrove Zakynthos (ostrov v Iónskom mori, na úrovni Sicílie). Veľmi, preveľmi som sa tešila na more, iba... Manželia Syroš mali objednané dva apartmány. Jeden apartmán bol pre Lukasa s Niki - „móni“, t. j. sami, a druhý pre mňa aj s obidvoma deťmi. Apartmán bol pekný, čistý, s klimatizáciou, blízko more... nemal však detskú postieľku. Dieťatko spávalo so mnou v posteli. Spávalo veľmi dobre, držiac v rúčke moju nočnú košeľu. Ráno pre Najuľku, Maríju i mňa bolo o pol siedmej, no ostatní hostia mali ráno okolo poludnia. Majiteľka hotela ma upozornila, že deti nesmú krikom rušiť hostí. Dievčatkám som dala fľaše s mliečkom, ja ešte nalačno, už o siedmej ráno sme šli pekne k moru. Najuľku som popruhmi pevne priviazala v kočíku, Maríju posadila vedľa s prísľubom: „Keď neublížiš sestričke, kúpim ti najväčší nanuk, aký na ostrove majú ... najväčší balón ... najväčší ...“ a ja som šla plávať. Snažila som sa pozerať na situáciu z lepšej stránky, veď za celý deň som si už viac nezaplávala. Hoci i táto „lepšia stránka“ mala úskalia, čo, rovno útesy! Po mojom kúpaní a malej prechádzke pri mori sme sa vrátili do hotela. Otec Lukas a mama Niki už v hoteli neboli. Maríja bola už unavená, no ešte spať nechcela, Najuľka už chcela spať... Popoludní zase naopak. Najuľka sa už vyspala a Maríja ešte len zaspala. Lukas, Niki i hostia v hoteli tiež spali... Vonku, na slnkom spálenom ostrove pripomínajúcom piesočnatú púšť, kde-tu kvitli oleandre, áno, boli prekrásne, rôznych farieb, iba tieň a chládok nedávali žiadny. Podobne i palmy, boli prenádherné, vtedy sa mi vôbec nepáčili. Vonku všetko pálilo, ešte aj vánok pálil. Bolo 40 - 42 °C. V hoteli bolo príjemne, klimatizácia, nesmeli sme však rušiť popoludňajšiu siestu. A Najuľka nevedela byť ticho... Navečer, slnko už nepieklo, šli sme konečne aj s rodičmi dievčatiek k moru. Maríja sa kúpala s mamou, Najuľka „plávala“ so mnou a otec Lukas ležal pod slnečníkom, v jednej ruke cigara, v druhej telefón: „Kúpeme sa, plávame,“ telefonoval známym. Večer som zostala s deťmi znovu sama. Vzala som dievčatká do obchodu, aby som si kúpila nové šaty a klobúk. Chcela som prekvapiť manžela a syna, ktorí mali čoskoro prísť za mnou na dovolenku. Moja duša bola už vyprahnutá ako tento ostrov, začínala som robiť to, čo sa mi spočiatku na Niki a Lukasovi nepáčilo.
Autor: Veronika Žitňanská
