eť ramien, ramienok, štrkových jám, rybníkov, ostrovov a polostrovov, že by sa v nich človek hneď zamotal. Nemôžem sa tam len tak sám vybrať, našťastie dobre mi pomohol rybný hospodár Vlado z Veľkých Levár. Jún bol v polovici, ale akosi bolo chladno, skoro ako v októbri. Zvyčajne spávam len tak ledabolo v aute, ale teraz mi môj sprievodca ponúkol spodnú časť vlastnej rybárskej chatky, aby som sa v nej uložil. Padlo mi to vhod, z okna som videl širokú vodnú plochu s ostrovčekmi ostríc, odkiaľ často bobry vraj vychádzajú. Odpoludnia už hrialo, len to tak na hladine pražilo. Sedel som na podstienke a čakal na vyjasnenie, lenže dažďu nebolo konca-kraja. Až večer o pol deviatej trochu prestalo. Obhliadam ďalekohľadom vodné prostredie a odrazu na okraji najbližšieho ostrovčeka stojí bobor ako menší medveď a chrumká si trávu. Ani sa mi veriť nechcelo, bola to krásna náhoda. Keď bobor zbadal môj náhlivý a prekvapivý pohyb, vyšiel na ostrovček do porastu, posadil sa na zadok, vystrčil veľké brucho, akoby v ňom mal desatoro mláďat a začal si ho labkami škrabať, hladkať a čistiť. Po chvíli sa veľký hlodavec posadil na zadné a panáčkoval. Určite ma videl, ale v domnení, že som asi rybár, ktorý tu teraz často sedával, neprejavoval žiadnu plachosť. Začal hryzť potravu, jemné mladé časti rastlín hneď konzumoval a hrubšie, nasekané listy so stonkami hádzal pod seba, čím vytváral akési stolčeky posekanej zelene. Neskôr som podľa týcho stolčekov mohol zisťovať prítomnosť bobrov v teréne. Na oblohe sa už kopili ďalšie búrkové mraky, rýchlo sa zotmelo, keď bobor pomaly vliezol do vody. Naozaj pomaly, voda ani len nežblnkla, akoby sa pod ňu prepadol. Na hladine nebolo nič vidieť, voda sa ani nepohla. Vie dokonale ticho plávať. Nazízal som cez vŕbu, kde sa vynorí, keď odrazu sa vynorila chlpatá hlava priamo pri brehu, vari dva metre odomňa. Preľakol som sa, akoby medveď na mňa zaútočil, ale čo to urobilo s bobrom? Prudko sa otočil, plochý chvost vyletel do vzduchu a silno plesol o hladinu. Pod vodou preplával asi tridsať metrov, a potom som už videl len malú vystrčnú hlavičku na lesklej hladine, ako sa vzďaľuje. Na druhý deň svital krásny deň. Vetrík vymetal z modrej oblohy zvyšky belavých chmár, iba niekoľko chocholatých mrakov zostalo visieť azda pre ozdobu oblohy po celý deň. Obchádzal som rybníky, jazierka, prechádzal som ostrovmi, polostrovmi. Krásna krajina, všade ma vítali rôzne druhy vákov. Pískali mladé potápky a lysky, ktoré sa dožadovali od svojich rodičov potravy, rybáre riečne lovili rybky a keď jeden ulovil s džavotom ho nasledovali ďalšie dva. Vrany túlavé - popolavé krákali a čakali na príležitosť uchytiť čo len jednu korisť - mladého osamelého vtáčika. Bučiačiky preletovali z ostrova na ostrov hľadajúc pre svoje mladé potravu. Jeden samček mi pózoval na výslnnom mieste, ani sa nepohol. Asi si myslel, že ho nevidím, keď natiahol zobák a strácal sa krycím sfarbením v rákosí. Bobor tu žije so svojím konkurentom ondatrou pižmovou. Oba druhy hlodavcov, tu žijú, zdá sa, že svorne, každý druh má svoje územie, kde má brloh, v ktorom vychováva svoje mláďatá. Bobry žijú v rodinnom spoločenstve a vytvárajú v určitom rajóne svoje kolónie. Všimol som si, že jednotlivo vyplávajú na určitú dobu, oboplávajú rybník a potom obchádzajú svoje úrodné cestičky.
Autor: Ivan KŇAZE
