ásou si už stihla pokoriť Tokio, Kóreu, Taiwan Osaku i New York. V blízkej budúcnosti sa chystá zaútočiť na Európu, ale skôr ako sa tak stane, užíva si v Topoľčanoch s rodinou dva mesiace prázdnin. Prečo aj nie, veď Monika je v civile žiačkou na SOU o v Topoľčanoch – odbor marketing a cestovný ruch. Dá sa povedať, že váš čas benjamínky v modelingu už pominul a stala sa z vás profesionálka, ktorá už dobre vie, ako to v tejto brandži chodí. Lenže aj vy ste museli nejako začať... - Moje začiatky boli dosť rozpačité. Na kasting do agentúry Flash som išla na žiadosť mojich priateliek, ale tesne pred cieľom mi došla odvaha a vrátila som sa domov. Do druhého pokusu mi ešte v ten istý deň dodával odvahu môj otec. Na kastingu si ma ihneď všimol riaditeľ agentúry Mikuláš Santner a poznamenal, že sa určite stanem ich budúcou hviezdou. Keďže som mala iba štrnásť rokov, musela som čakať na pätnáste narodeniny. Dovtedy som robila hostesku a učila som sa samostatnosti, pretože som bola až priveľmi viazaná na svoju rodinu. Po dovŕšení pätnástky som sa už mohla začať venovať modelingu a cestovať za prácou do zahraničia. Mojou prvou zastávkou bolo Tokio, kde som sa snažila popri práci zdokonaľovať v angličtine, ktorá je pre pobyt v zahraničí nevyhnutná. Určite ste mali na začiatku o modelingu svoje predstavy. Odlišovali sa od skutočnosti? - Netušila som, aká obrovská šou je okolo modelingu. Myslela som si tiež, že je to oveľa jednoduchšia práca, ale opak sa stal pravdou. Musela som začať na sebe pracovať, zdokonaľovať sa (chôdza, angličtina, postava, komunikácia, vedomosti) a popri tom som sa snažila nenechať sa strhnúť modelingovou eufóriou a za každých okolností zostať sama sebou. Nestretli ste sa s rivalitou, zlobou závisťou a podobne? - Zatiaľ nie, i keď určite sa nájdu ľudia, ktorí závidia. Ja sa im vyhýbam a priatelím sa iba s tými, s ktorými sa mi také niečo nemôže stať. Ale keby som sa so spomínanými negatívami stretla a priamo by sa ma týkali, riešila by som ich. Preto je aj dobré, keď je modelka opatrnejšia. A je jedno, či ide o začiatočníčku alebo modelku s niekoľkoročnou praxou. Aké sú vaše doterajšie úspechy v modelingu a ktorý z nich vás najviac potešil? - Vážim si každú prácu, ktorú dostanem. Nafotila som veľmi veľa magazínov, katalógov, letákov, v Ázii a Austrálii bežala kampaň jedného výrobcu mobilných telefónov, ktorého som reprezentovala, tiež som robila pre Coco Chanel, Christiana Diora, fotila som spodnú bielizeň, no asi najviac ma potešilo víťazstvo v suťaži Super Model of the World v roku 2003, kde som dostala šancu reprezentovať Slovensko na celosvetovom finále v New Yorku. V Amerike som sa umiestnila na štvrtom mieste a získala som titul od jedného výrobcu vlasovej kozmetiky. Z New Yorku som sa dokonca vrátila iba pred mesiacom z trojmesačného pobytu a bolo tam úžasne. Uvažujem, že by som sa tam po skončení strednej školy usadila a venovala sa popri modelingu ďalšiemu štúdiu. Lenže to sú všetko iba moje nesmelé plány. Ktovie, čo mi osud prinesie. Väčšinou si ľudia myslia, že modelky zarábajú veľké peniaze ľahkým spôsobom – tvárou, pózami. Je to naozaj také jednoduché? - Vôbec nie. Pokiaľ pracujeme v štúdiu, tak je to v pohode, lebo tam máme všetok komfort, ktorý pre fotenie potrebujeme. Iné je, keď sa ide fotiť do terénu. Vtedy sa nemáte poriadne ani kde prezliecť. Už sa mi stalo, že som bola fotiť letnú kolekciu šiat v horách, kde bola hrozná zima a celá som sa triasla. Každá modelka je rada, keď má prácu, lenže niekedy sa mi stane, že získam dve práce v jeden deň – ráno zavčasu vstávam a idem spať neskoro v noci. Na spánok mám tri hodiny, lebo ma opäť čaká práca. Vtedy je to únavné a náročné, no našťastie sa mi to nestáva až tak často, takže si viem rozložiť čas na prácu a aj na spoznávanie krajiny, v ktorej sa nachádzam. Teraz relaxujete v Topoľčanoch. Sledujete súťaž Miss My, ktorú spoluorganizuje aj vaša materská agentúra? Čo by ste poradili možno ďalším budúcim úspešným modelkám? - Áno, zaregistrovala som túto súťaž v Dnešku a dievčatám radím, aby boli samé sebou, pretože sa stáva, že sa nechajú strhnúť atmosférou okolo modelingu a povahovo sa výrazne zmenia. Väčšinou im neprimerane stúpne sebavedomie a to už nie je dobre. Vy ste ďalším príkladom toho, že Slovenky môžu s pokojným svedomím konkurovať v kráse celému svetu... - (smiech) Videla som vo svete počas mojej doterajšej modelingovej kariéry mnoho tvárí a Slovenky patria naozaj medzi najkrajšie. Monika Rešetková sa najradšej oblieka do čiernej a modrej farby. Riadi sa krédom – Vždy robiť všetko najlepšie. Má sestru Marianku, s ktorou sa vraj vôbec na seba neponášajú. Svoju štíhlučkú postavu si udržiava cvičením a snaží sa vyhýbať sladkostiam. Keď má nejaký problém, zveruje sa svojej mame, ktorá je zároveň jej najlepšou priateľkou. Na vážnu známosť ešte nepomýšľa, a preto je Monika momentálne sólo. Nechcela by zažiť počas pôsobenia v zahraničí pocit samoty, takže ako každý mladý človek aj ona sa snaží nájsť si okruh priateľov, s ktorými sa chodí zabávať.