Článok pokračuje pod video reklamou
oš Fulka, Boris Oravec a Ján Čerňan. Zastúpenie Topoľčanci nemali len v striebornom tíme do 18 rokov. Akoby náhradou však bolo, že finále tejto kategórie rozhodoval Topoľčanec Roman Čačko. Majstrovstvá sveta mužov V Pittsburghu štartovalo 16 mžstiev. Bol to najlepšie obsadený šampionát z doterajších šiestich a mnohí ho dokonca prirovnávali k hokejovému turnaju snov na olympiáde. Vychádzali pritom z jeho hráčskeho obsadenia. V mnohých mužstvách - Portugalsko, Taliansko, Pakistan India, V. Británia - totiž hrali viacerí Kanaďania. Slovensko na ceste za striebornou medailou zdolalo v skupine Pakistan 6:3, Nemecko 10:0, remizovalo s Českom 1:1, vo štvrťfinále porazilo Švajčiarsko 9:0, v semifinále Taliansko 4:1 a prehralo až vo finále s domácou Kanadou 2:5. Obaja Žochári Branislav Mihok a Vladimír Žák sa zhodli: „Dosiahli sme viac ako sa dalo čakať. Nemali sme v tíme žiadnych hokejistov a v našom výbere boli len hráči zo slovenskej ligy. Iba jediný hrá v zámorí a má skúsenosť s tamojším hokejbalom.“ Po bronze zo svojho premiérového svetového šampionátu pred dvomi rokmi, považujú obaja hráči tento úspech za doteraz najväčší vo svojej kariére. A to majú na svojom konte už zisk Svetového pohára a viackrát Európskeho pohára s klubovým celkom Ružinov Bratislava, za ktorý hrajú v slovenskej extralige a získali s ním štyri tituly majstra republiky. Vladimír je navyše vicemajstrom Kanady a dvojnásobným majstrom Quebecku. Tieto majstrovstvá však boli pre neho na poste obrancu viac ako smolné: „Odohral som z nich málo. V prvom zápase mi v polovici vyskočila platnička, a tak som v ďalších troch hrať nemohol. Nastúpil som znovu až v semifinále. Vo finále som opäť ‚vydržal‘ len do polovice druhej tretiny, keď mi protihráč po zrážke priľahol koleno a potrhali sa mi v ňom krížne väzy. Po návrate domov som musel absolvovať operáciu a teraz mám plastiku kolena,“ vysvetlil, prečo sa u nás v redakcii objavil s barlami. Osobne mohol byť teda s účinkovaním spokojnejší Branislav Mihok, ktorý hral v útoku. „Ja som odohral všetky zápasy, hoci ani mňa neobišlo menšie zranenie v závere zápasu s Nemcami, ktorí sa nevedeli vysporiadať s vysokou prehrou a zákerne faulovali. Na turnaji som zaznamenal tri asistencie, jednu práve proti Nemcom a dve proti Švajčiarom. V semifinále proti Talianom, ktorí nakoniec získali bronz, bolo dôležité, že sme dali dva rýchle góly. Vo finále proti Kanade sme také šťastie nemali. Prvé dva góly sme dostali po nahodených loptičkách pred bránu, ktoré útočiaci hráči súpera trafili vo vzduchu a tie skončili v našej sieti. Za stavu 0:4 sme ešte skorigovali na 2:4, ale otočiť sa nám zápas už nepodarilo. Výhrady sme však mali aj k niektorým sporným verdiktom rozhodcov.“ Majstrovstvá Európy do 16 rokov V Ostrave si Slovensko ‚16‘ pri rovnosti bodov s domácimi Čechmi, s ktorými dvakrát remizovalo 1:1, vybojovalo titul vďaka lepšiemu celkovému skóre. V tejto najmladšej vekovej kategórii, v ktorej sa majstrovstvá konajú, si dvaja zo štyroch Topoľčancov odniesli aj individuálne ceny. Miloš Fulka sa stal najlepším strelcom šampionátu, keď zhodou okolností všetkých päť gólov strelil v dvoch zápasoch proti Švajčiarsku a Boris Oravec bol ako obranca zaradený do All stars podujatia. Okrem nich hrali z Topoľčian ešte Filip Košecký a Ján Čerňan. Zaujímavosťou je, že všetci štyria sú hokejisti a hokejbal berú len ako doplnkový šport, ktorý pravidelne hráva len jediný z nich. Topoľčiansky rozhodca vo finále Na ME v Ostrave, kde sa hrala spoločne kategória do 16 i 18 rokov, viedlo zápasy 8 rozhodcov zo 4 krajín. Jedným z troch slovenských arbitrov bol aj Topoľčanec Roman Čačko. „Počas troch dní majstrovstiev som rozhodoval tri zápasy - každý deň jeden. Prvé dva boli zhodou okolností súboje Česka so Švajčiarkom. Na záver mi zveril finále Slovensko - Česko. Bol som prekvapený, že mi pridelili súboj o titul do 18 rokov, lebo prvé dva zápasy som viedol v kategórii do 16 rokov.“ Nebol problém v tom, že vo finále hrali Slováci? „Druhým rozhodcom bol zase Čech Doležaj, ktorý je čiarovým aj na hokeji.Večer pred zápasom na porade sa nás pýtali, či nám to nebude robiť problém. Jasne sme povedali, že nie. Veď sme tam na to, aby sme rozhodvali, nie robili ‚hlúposti‘. Delegát navyše toto nasadenie konzultoval aj s družstvami, ktoré proti tomu tiež nič nenamietali. V samostnom zápase som potom jednému zo slovenských hráčov udelil aj trest na desať minút za nešportové správanie. Po zápase, v ktorom Česi vyhrali 3:2, nám podali ruky obaja tréneri a boli s našim výkonom spokojní. Finále majstrovstiev Európy je zatiaľ vrcholom mojej rozhodcovskej dráhy. Nerozhodoval som už len na svetovom šampionáte. Na týchto majstrovstvách bol prítomný aj viceprezident Svetovej hokejbalovej federácie zo Švajčiarska a po výkone, aký som tu ukázal je nádej, že na rok by som mohol rozhodovať na majstrovstvách sveta juniorov v Taliansku.“
