REGIÓN. Záchytnú stanicu pre týrané, zranené či nechcené zvieratká každého druhu vedú Miroslav Jánoš s priateľkou Zuzanou Martincovou a jej synom Martinom.
Nocľaháreň môže byť prestupnou stanicou. Mali aj klienta, ktorý si našiel prácu a postavil sa na vlastné nohy Čítajte Obľube sa teší sovia „letka“. Jedenásť sovičiek pochádza z Afriky, Južnej Ameriky, Arktídy, Nového Zélandu aj Slovenska. Stali sa z nich rodinní domáci miláčikovia, každá má svoje meno.
Ich chov má svoje pravidlá, ktoré sú odlišné od života vo voľnej prírode. Napríklad v noci nelietajú a nelovia, ale spia v búdkach.
So svojím „zverincom“ robia osvetu v školách a na rôznych podujatiach. Do záchytnej stanice prichádzajú rodiny, tábory aj skauti.
Futbalová jedenástka vo voliérach
„Prvá sovička, ktorú sme si zaobstarali, bola Čili, plamienka driemavá. Kúpila som si ju ako 25-dňovú a teraz má už skoro tri roky. Je to môj poklad, je vychovaná tak, že každý môj dotyk si užíva,“ hovorí s úsmevom Zuzana Martincová.
Pridáva, že keď si ju zaobstarala, myslela si, že bude jediná. „Priateľ Mirec ale tiež zatúžil po nejakej.“ Pribudol Odin, výr africký.
Ďalej sa dozviete:
- každá sova pozná svoje meno,
- podľa sov sa dajú nastaviť hodinky, poznajú čas kŕmenia,
- ako reagujú na živé myši, čo im chutí najviac,
- či aj v praxi platí známe prirovnanie: múdry ako sova,
- v záchytnej stanici majú aj medvedíka čistotného a ďalšie zvieratá,
- uvítajú tu každého, kto má rád zvieratá.
Sovy brávali aj na vychádzky. Ľudia, ktorých stretávali, sa zaujímali o netradičných domácich miláčikov. Chovateľov sa pýtali, či majú aj iné zvieratá.
Toto bol impulz, aby založili občianske združenie a otvorili záchytnú stanicu. Nachádza sa v Bučanoch v Trnavskom okrese, hoci Zuzana pochádza z Bratislavy a priateľ Miroslav je z Topoľčian.
„Momentálne máme dva koníky, desať psíkov, jedenásť sovičiek, medvedíka čistotného, dvanásť zajačikov, štyri kozičky,“ sumarizuje osadenstvo záchytnej stanice.
Pre zvieratá, ktoré niekto nájde a sú zákonom chránené, je stanica len prestupným miestom.
„Zachránené sovičky, ak ľudia prinesú, máme len 24 hodín. Potom ich posúvame ďalej, lebo zákonom chránené zvieratá môžu ísť len do záchrannej stanice, ktorá je štátom určená.“
O „bežné“ zvieratá, ktoré nie sú chránené, sa môžu starať dlhodobo.
Keďže Zuzana je ošetrovateľka v nemocnici a Miroslav je elektrikár, vedomosti o starostlivosti si museli rozšíriť.
