u. Na pleciach mesta Partizánske zostali tri školské budovy. Špecifické pôvodné poslanie ich zároveň trochu aj diskvalifikuje z boja o nájomné priestory. ”Momentálne sú v meste tri objekty, ktoré budú voľné. Starostlivosť o ne je dosť zložitá a problematická z dôvodu toho, že tu nie je taký záujem o voľné priestory, respektíve je tu toľko voľných priestorov, že je ich až prebytok,” naznačila hlavné limitujúce hranice vedúca odboru školstva a telesnej kultúry na MsÚ v Partizánskom Eva Cintavá. V tomto období je reč o MŠ na Bezručovej ulici, ZŠ na Námestí SNP a MŠ na Veľkej okružnej. Materská škola na Bezručovej ulici už prešla niekoľkými pokusmi o prenájom – no neúspešne. V súčasnosti sa spracovávajú na úrade podklady pre orgány samosprávy, aby sa objekt mohol ponúknuť na predaj. Voľné zostávajú aj dva z troch pavilónov v komplexe ZŠ a MŠ na Veľkej okružnej po tom, čo sa škôlkari presťahujú po nutnej prestavbe do budovy školskej družiny na ZŠ na Veľkej okružnej. Teraz má tam svoje stále priestory pedagogicko-psychologická poradňa a o voľné priestory prejavili záujem neziskové organizácie charitatívneho zamerania. Najnovším prírastkom medzi školskými budovami, ktorý čaká na ”vykúpenie” v podobe nájmu je ZŠ na Námestí SNP. Prvé dve poschodia využíva jedna zo zložiek Spojenej školy – obchodná akadémia, voľné zostáva prízemie. Práve teraz do 15. augusta je možné uchádzať sa o tieto priestory výhodne umiestnené v centre mesta. ”Triedy by sa dali využiť na kancelárske priestory, možno skladovanie. Výrobné účely nie, lebo by to narušovalo vyučovací proces v škole,” informovala E. Cintavá. Budova v centre Partizánskeho zažíva však práve teraz aj iný pracovný zápal, keďže sa vymieňa parné vykurovanie za plynové. Oprava vykurovacieho systému prebieha po celej dĺžke parovodu bývalej fabriky, keďže mesto musí zabezpečiť vykurovanie po tom, čo od toho upustila pôvodná firma. Školské priestory však nezažívajú práve nával žiadostí o nájom, škôlky sú na tom ešte horšie. Ich priestory boli prispôsobené potrebám malých detí. V labyrintoch socialistických budov bola veľká spálňa, herňa a, samozrejme, sociálne zariadenia sú špecifické pre škôlkarov. ”Dali by sa tieto priestory využiť na sociálne služby. Mohol by niekto investovať a urobiť napríklad hospic pre starších ľudí. Je to veľa starších ľudí, o ktorých sa nemôžu deti starať, lebo pracujú. Mesto však momentálne na toto nemá,” naznačuje možné východiská vedúca oddelenia. Prvým nevyhnutným krokom bolo teda zrušenie škôl, ale mestu zostala visieť na krku starostlivosť o budovy. Na fakte, že sa znížili celkové náklady to však nič nemení. Demografická krivka diktuje sama racionalizačné opatrenia.
Autor: ab