Keď dychovka, tak aj moravská

Chynorianka, Ostratičanka alebo Nedanovčanka hájili na nesúťažnej prehliadke domáce farby. Spoza hraníc okresu sem zavítala dychovka z Kozároviec. Kozárenka je jedna z mála dychoviek, ktoré sa udržali na juhu, lebo okolie Levíc v súčasnosti veľmi nepraje krídlovkám, klarinetom či trombónom. Vedie ju Michal Boháč a ako hosť mal na úroveň domácich dychových kapiel jasný názor. ”Toto je trochu iný región z akého prichádzame my. Je to región, ktorý je dychársky inak založený ako u nás, veď tu bola aj posádková kapela. Ľudové školy tu vychovávajú talenty, dedí sa tu láska k dychovke z otca na syna. Napríklad v Nedanovčanke sú samí mladí chlapci, prekvapili ma talentom, hrajú úplne v pohode.” Omladina v ”topoľčianskych” kapelách teda zapôsobila na ostrieľaného muzikanta z juhu, a to sa čakalo ešte na vrchol popoludnia. Keď dychovka, tak moravská. Šohajka z Dolných Bojanovic ľahkosťou predčila ostatné, nuž vínne sklípky majú asi aj takéto účinky. Predstavili sa ako dychovka so srdcom, k jej vystúpeniu okrem prevzatých a vlastných piesní patrili aj vynikajúce sóla a napokon na náhodu sa neponechalo ani oblečenie. Moravský kroj akoby bol úplne stvorený k plechovým nástrojom. Šohajka pod vedením Vojtecha Ducháčka predviedla aj kus zabávačstva, ale veď od víťaza Zlatej krídlovky sa žiada len to najlepšie. Zatiaľ čo tieto kapely hrali skôr na počúvanie a každý sa snažil nájsť posedenie v tieni, po západe slnka do tanca zahrala Bučkovanka – pravá dedinská zábava musí byť predsa v rytme polky.