PARTIZÁNSKE. Sú to práve rádioamatéri, ktorí pri núdzových situáciách, ako sú zemetrasenia, či iné živelné pohromy, zabezpečujú spojenie medzi jednotlivými stanovišťami. Keď nefungujú telefóny, môže to byť jediný spôsob komunikácie. S anténou sa dovolajú až na kraj sveta.
Príprava na expedíciu trvala rok
Rádioklub KAPA z Partizánskeho sa podujal na neľahkú expedíciu. Na prelome februára a marca navštívili ostrov St. Brandon patriaci pod Maurícijskú republiku. Získať všetky povolenia na vstup, licencie, či sponzorov, nebolo jednoduché, trvalo im to rok.
Rádiové spojenie plánovali spustiť 24. marca, nedostali však povolenie na plavbu pre prebiehajúci cyklón v oblasti. Človek mieni, Pán Boh mení. Prerezervovali si lety a prevádzku rádia predĺžili do 8. marca, cestu im to značne predražilo.
Študenti zdigitalizovali historické pamiatky v Topoľčanoch Čítajte Na ostrov sa dostali o deň neskôr, neobišla ich ani morská choroba. „Plavba trvala 36 hodín. Mali sme aj morskú nemoc, pre každého to bola nová skúsenosť, stráviť taký dlhý čas na lodi. Našťastie neboli potrebné nejaké špeciálne ošetrenia. Po príchode sme postavili antény, z ktorých sme vysielali. Počas 9 dní sme urobili 120 000 spojení v rámci celého sveta - 50% Európy, 20% Američanov a ostatné z ďalších krajín,“ hovorí vedúci expedície, rádioamatér Ľubomír Martiška. Amatérskym rádiovým staniciam sa venuje od 8 rokov. Pokračuje v šľapajach otca, ktorý viedol rádioamatérske krúžky pre mladých.
V článku sa dočítate aj:
- s akými problémami museli bojovať,
- kedy sa na ostrove uskutočnila expedícia naposledy,
- koľko spojení potvrdili v morzeovke,
- čo sa im na St. Brandon podarilo sprevádzkovať ako prvým,
- ktoré spojenia považujú za najvzácnejšie,
- čo znamená názov expedície 3B7M,
- aké krajiny sú v rádioamatérskej komunite najžiadanejšie.
Bojové podmienky na ostrove
Celkom sa expedície zúčastnilo 8 rádioamatérov – dvaja Česi a šiesti Slováci. Zakotvili na ostrove, ktorý je veľmi maličký.
„Tým, ako sa dvíha voda v oceánoch, jedna budova, ktorá tam stála pred piatimi rokmi, je už z časti pod vodou. Museli sme vysielať z druhej budovy, jedinej funkčnej, ktorá tam zostala“ hovorí Martiška.
„Na ostrove nie je elektrika, nie je tam internet, všetky zásoby vody a jedla sme si museli doniesť so sebou,“ dodáva rádioamatér. Starali sa o nich dvaja miestni obyvatelia, ktorí im varili.
