Fanúšikovia pop-punkovej kapely Fishing Strip sa tešia z návratu kapely na scénu. Po dlhých ôsmich rokoch hudobníci opäť vydávajú nové piesne a veľkým koncertom v rodnom meste oslávili 15. výročie od založenia.
Spevák kapely Štefan Valach prezradil, ako sa kapela zmenila počas niekoľkoročnej odmlky a čo môžeme očakávať od nových skladieb.
Ako by ste charakterizoval vašu tvorbu? Zmenila sa počas tých 15 rokov, čo pôsobíte na scéne?
Príde mi, že vždy reflektovala to, čím sme si práve prechádzali. Spievali sme o prvých láskach, zlomených srdciach, koncertoch a o našich snoch. V začiatkoch je z našej tvorby cítiť nezrelosť a pubertu.
Neskôr sme sa opreli aj o vážnejšie témy, ako sú vojny vo svete, krivdy, nepravosti a nerovnosť ľudí. Skrátka o témy, ktoré nás prirodzene začali trápiť a zaujímať počas dospievania.
Spievali sme o láske k maličkostiam v tomto svete. Teraz, po rokoch, je to hlavne o nostalgii, o tom, ako sme kedysi hrali a ako sa väzby medzi nami nikdy nepretrhli.
My sme oceňovaní deťmi každý deň, hovorí učiteľka s Komenského plaketou Čítajte Keby ste mohli každého z kapely charakterizovať dvoma slovami, čo by ste o nich povedal?
Chalani by čakali, že odpoviem niečo ako: Maťo – tremolo, Oto – kenvelo, Paľo – mustang, ja (Števo) – nitro a Mišo – glycerin, ale to je len taký náš interný humor. Ak mám byť úprimný, poviem, že Maťo je humorista a manažér, Oto je univerzálny človek, Paľo je môj pilier, Mišo je srdce a rockenrol. Sám sa netrúfam charakterizovať.
Kto vymýšľa texty piesní? Ktorá z nich je vaša najväčšia srdcovka a prečo?
Jednoznačne najviac textov napísal môj brat Paľo, ale niektoré aj ja alebo Maťo. Jednu z našich piesní napísal Oto. Mišo svoje umenie tvorí na gitare.
Moja najväčšia srdcovka je naša najnovšia pesnička Nikdy nezabudnem, ktorú sme vydali spolu s videoklipom po niekoľkoročnej prestávke. Napísal ju tiež Paľo, evokuje vo mne nostalgické pocity a preto mi je veľmi blízka. Veľmi rád mám i pieseň Apeiron.
Ako vnímate pochvalu, prípadne kritiku kapely? Spomínate si na nejakú reakciu, ktorá vám najviac utkvela v pamäti?
Treba povedať, že nie každú kritiku vnímam rovnocenne. Vždy ocením konštruktívnu kritiku, pokiaľ v nej necítim nejaký nevraživý podtext.
Ďalej sa dočítate aj:
- S akými negatívnymi reakciami sa kapela stretla,
- čo najbizarnejšie sa im udialo na koncertoch,
- aký mal Števo Valach vzťah k spevu predtým ako sa stal spevákom vo Fishing Strip,
- kedy a kde sa najčastejšie venuje spievaniu,
- ako vníma pozitíva, resp. negatíva pauzy, počas ktorej nehrali,
- prečo na koncertoch hrajú aj cover verzie iných autorov,
- či kapela plánuje v budúcnosti pozmeniť hudobný štýl,
- ako hodnotí koncert k 15. výročiu kapely,
- aké sú plány kapely do budúcnosti?
Za najväčšie pochvaly považujem jednoznačne tie, ktoré prišli od ľudí alebo kapiel, ktoré sú nám vzorom. Pochvalou pre nás bolo, že kapely ako Slobodná Európa alebo Iné Kafe si nás začali pozývať ako predskokanov.
Tiež to, že nám hosťovali na albume bubeníci Peter Schlosser z Tublatanky a Jozef Praženec z Iné Kafe, ktorý nám ten album nakoniec pokrstil.
Veľkú radosť sme mali aj z toho, keď nám Julo Viršík povedal, že jeho obľúbenou piesňou od nás je Bitkotékar alebo keď si celý náš koncert v Prahe vypočul Meky Žbirka a tlieskal nám. Najväčšiu radosť mal z nášho coveru jeho piesne - Dievčatá.
