TESÁRE. Medzi symboly Veľkej noci neodmysliteľne patrí aj veľkonočný korbáč, ktorého pôvod možno nájsť už v starých slovanských zvykoch.
Marián Smatana z Tesár sa zapletaniu vŕbového prútia venuje od detstva.
„Bol som zvedavý chlapec a keď som videl, ako to starí majstri robili, chcel som sa to naučiť. V tom čase plietli viacerí, chodil som za nimi a učil sa od nich. Keď sa to už raz človek naučí, zostane mu to v pamäti,“ hovorí.
Ženy budú za pôrodom cestovať. Pôrodnici v Partizánskom hrozí zánik Čítajte Netradičné pletené výrobky
Nepletie len klasické košíky či korbáče. V dielni má nedokončený prepletaný domček z vŕby, vyrábať chce i tunel z prútia, ktorý umiestni na detskom ihrisku pri miestnej škole.
Tento rok sa obec môže pochváliť aj veľkonočnou výzdobou zo svojej dielne. Pri pozváranej konštrukcii veľkonočnej kraslice strávil dva dni: „Nedala sa pliesť klasicky, musel som doslova až štrikovať. Ruky od toho boleli.“
Farebné kombinácie
Vŕbové prútie strihá na jeseň, po opadnutí lístia. „Strihajú sa jednoročné výhonky, ktoré už nemajú miazgu a môžu sa dobre ohýbať,“ hovorí skúsený košikár.
Na tvorbu využíva viaceré druhy vŕb, pričom každá má inú farbu prútia. „Pekne to ukáže, keď sa jednotlivé farby pri pletení košíka skombinujú,“ dodáva.
Tvrdí, že vŕb v okolí ubúda, preto sa na jar venuje aj výsadbe nových. „Len teraz je taká zlá doba, ľudia ich ničia,“ hovorí z vlastných skúseností.
V článku sa ďalej dočítate:
- Koľko času zaberie príprava prútia na pletenie,
- kam sa až dostali jeho výrobky,
- na čo je pri pletení potrebné dbať,
- ako možno spoznať kvalitný košík,
- kto má dnes záujem o ručne pletené korbáče,
- akým spôsobom sa korbáče robia,
- čo sa z prútia vyrábalo kedysi,
- aké ďalšie využitie môže mať drevo z vŕby?
Hlavové vŕby
Kedysi sa vo väčšej miere v okolí vodných tokov udržovali tzv. hlavové vŕby.
„Každý rok sa konáre opilujú a na vrchu sa vytvára hlava, kde vyrastajú mladé, jednoročné výhonky, ktoré sa na jeseň strihajú. Pokiaľ sú výhonky moc hrubé, s tými sa poriadne nedá pliesť, je dobré ich v júni ostrihať a do jesene vyrastú nové, tenšie. V hlavových vŕbach sa udržuje i rôzny hmyz. Z tohto dôvodu sa začínajú opäť propagovať,“ vysvetľuje Marián Smatana.
