TOPOĽČANY. Pecunia non olet alebo peniaze nesmrdia – výrok, ktorý sa pripisuje rímskemu cisárovi Vespasianovi. Ten z dôvodu naplnenia pokladnice neváhal zdaniť aj rímske verejné toalety.
Zároveň to je aj názov krátkodobej výstavy, ktorú po minuloročnej úspešnej premiére môžete opäť vidieť v priestoroch Tribečského múzea v Topoľčanoch do 6. mája 2023.
Prvé mince a bankovky vo svete
V zavádzaní razenia mincí nesú primát dvaja panovníci : Lýdsky kráľ Gýges v Malej Ázii a kráľ Feidón na ostrove Aigína v Stredozemnom mori. Boli z elektrónu – zliatiny zlata a striebra (obdobie 650 pred n. l.).
Údajne najstaršie bankovky pochádzajú z Číny zo 7. stor. n.l. Kvôli nedostatku medi, čínsky cisár sa rozhodol tlačiť peniaze. Z dôvodov nízkej gramotnosti ľudí mali podobu papiera, na ktorom bola namaľovaná medená minca určitej hodnoty, aby ľudia videli, akú hodnotu držia v ruke.
V Európe boli prvé bankovky tlačené 16. júla 1661 v Štokholme. Johan Palmstruch tu založil banku, začal s tlačením bankoviek, jeho projekt ale skrachoval a dostal sa do väzenia.
Za falšovanie trest smrti
U nás prvé bankocedule boli vydané o 100 rokov neskôr v júli 1762 za čias Márie Terézie. Bankocedule stáli na rozhraní medzi cennými papiermi a papierovými platidlami. Neboli zákonným platidlom a súkromné osoby ich nemuseli prijímať.
Mali vysokú právnu ochranu. Za ich falšovanie hrozil trest smrti bez nádeje na zmiernenie trestu. Ten, kto by falšovanie oznámil, bola mu prisľúbená odmena 10 000 zlatých. V marci 1811 cisárskym patentom kvôli narastajúcemu obrovskému dlhu monarchia vyhlásila bankrot a bankocedule stratili 80% hodnoty.
Na výstave je možné vidieť skoro 400 rôznych bankoviek z celého sveta, takmer všetky bankovky, ktoré sa používali u nás v Československu od jeho vzniku v roku 1918.
Spoločná eurová mena
Slovenská republika sa 1. mája 2004 stala členom Európskej únie. Súčasne sa zaviazala prijať spoločnú eurovú menu, ktorá sa zaviedla na Slovensku 1. januára 2009. Eurovú menu tvorí sedem bankoviek a osem mincí.
Obehové euromince všetkých štátov majú jednu stranu spoločnú – s označením nominálnej hodnoty a vyobrazením mapy Európy a druhú stranu národnú – s vlastnými motívmi štátov, v ktorých sa platí eurom.
Z obehových mincí sú na výstave prezentované ročníkové slovenské sady obsahujúce všetky mince, od jednocentových po dvojeurové.
Na slovenských eurominciach sa striedajú 3 motívy. Dvojkríž na trojvrší je erbovým znamením štátneho znaku, jedného zo štátnych symbolov Slovenskej republiky. Bratislavský hrad je charakteristickou dominantou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Tatranský štít Kriváň je spojený s významnými udalosťami slovenského národa, ako cieľ národných vychádzok štúrovcov.
Pamätné euromince
Každá členská krajina eurozóny môže vydať za rok dve vlastné pamätné euromince v nominálnej hodnote 2 eurá, ktoré sú zákonným platidlom vo všetkých krajinách eurozóny. Tieto mince majú rovnaké znaky a vlastnosti a rovnakú spoločnú stranu ako bežné dvojeurové mince. Líšia sa iba pamätným motívom na národnej strane.
Väčšina z týchto mincí pripomína výročia historických udalostí alebo vyzdvihuje súčasné udalosti historického významu. Vzácnejšie pochádzajú zo štátov, s ktorými sa bežne nestretneme. Môžeme sem zaradiť napríklad Andorru, San Maríno, Vatikán.
Prvú pamätnú dvojeurovú mincu vydalo Grécko pri príležitosti olympijských hier v Aténach v roku 2004. Spoločne v rámci eurozóny bolo vydaných päť pamätných mincí: v marci 2007 pri príležitosti 50. výročia Rímskej zmluvy, v januári 2009 pri príležitosti 10. výročia hospodárskej a menovej únie, v januári 2012 pri príležitosti desiatich rokov eurových bankoviek a mincí, v auguste 2015 pri príležitosti 30. výročia vlajky EÚ a v júli 2022 k 35. výročiu programu Erasmus.
Nenechajte si ujsť možnosť vidieť bankovky z celého sveta a rôzne dvojeurové mince. Všetci ste u nás vítaní.
Autor: Ľ. Opáth, B. Sasko
