PRAŠICE. Andrejovi Jamrichovi, pôvodom z Jacoviec, učarovali v detstve staré bicykle, ktoré opravoval jeho dedo. Napriek úspešne rozbehnutej kariére v zahraničí sa rozhodol vrátiť na Slovensko a pokračovať v jeho stopách.
Keďže samotná oprava bicyklov by ho dnes už neuživila, rozhodol sa pretaviť svoj koníček do umenia. S rodinou sa usadil sa v Prašiciach, kde z opotrebovaných cyklistických dielov vytvára jedinečné diela.
Mnohé z týchto lokalít poznajú len miestni: Tajomné slovenské pohorie má čo ponúknuť Čítajte Pri tvorbe využíva haraburdie, ktoré by inak skončilo v odpadkovom koši alebo na zbernom dvore.
Súčiastky zo starých bicyklov prácne čistí a hľadá im nové využitie. Krásne obrazy na drevenom podklade, či bytové dekorácie z reťazí, brzdových kotúčov a ďalších častí nefunkčných bicyklov potešia oko nielen fanúšikov cyklistiky.
Po stopách starého otca
„Môj dedko Tibor pochádzal z Jacoviec a bol hospodárom na družstve. Okrem toho, že sa staral o celé družstvo, opravoval staré bicykle. Na povale sme ich vždy mali množstvo. Keď som sa po 20 rokoch vrátil domov z Nemecka, tešil som sa len na tie bicykle a na to, že začnem robiť to, čo robil môj dedko. Žiaľ, môj otec všetko z povaly upratal a zaniesol do zberu,“ spomína Andrej Jamrich.
Napriek tomu, že poklady skryté dlhé roky na povale rodinného domu nenašiel, svojho snu sa nevzdal.
Andrejov dedo mal ruky večne zamazané od reťazí a množstvo času trávil nad rámami podľa neho nesmrteľných bicyklov.
„Nové bicykle sa nedajú opraviť tak, ako tie staré. Súčiastky sa kazia, nevyrábajú ich z takého odolného materiálu ako kedysi,“ vysvetľuje Jamrich.
Vyhadzovaniu sa nedokázal prizerať
Z banky, kde v Nemecku pracoval, chodieval po práci na bicykli robiť údržbára do domova dôchodcov.
„Potreboval som sa po tej robote v banke uvoľniť. Medzitým som sa zastavoval v bicyklových obchodoch. V Mníchove ich je nespočetne,“ hovorí nadšený cyklista.
Množstvo cyklotrás v meste presahovalo aj tie v Amsterdame. Zároveň ho teší, že trend budovania cyklistických ciest sa pomaly rozmáha aj u nás.
Keď si uvedomil, koľko súčiastok sa denne vyhadzuje, rozhodol sa vdýchnuť im nový život.
„Prišiel som do obchodu a pýtal sa, čo robia so starými súčiastkami. Povedali mi, že to musia vyhadzovať a ešte za to i zaplatiť. Tí čo tak nerobili to hádzali do jedného vreca a vyhadzovali to do bežného odpadu,“ opisuje skúsenosti z predajní, na ktoré sa nedokázal nečinne pozerať.
Po dohode s niektorými vlastníkmi obchodov si mohol povyberať rôzne súčiastky. Malá pivnica mu neumožňovala zobrať si všetko. Tí prívetivejší mu začali čistejšie veci odkladať, pretože veľa roboty zaberie samotné čistenie a odmasťovanie súčiastok.
V článku sa ďalej dočítate:
- ktorý obraz bol jeho prvé dielo,
- ako chce z bicyklu vyrobiť kreslo,
- čím potešil deti v lesnej škôlke,
- kedy zistil, že tvorí hodnotné diela,
- čo má spoločné s Petrom Saganom,
- kde môžete obdivovať jeho tvorbu,
- ako sa dá z McDonaldu prepracovať k Michelinskej hviezde,
- s akými významnými futbalistami sa pri svojej práci stretol,
- prečo ho Karel Gott poznal po mene,
- kedy sa rozhodol vrátiť na Slovensko?
Tvoriť začal na materskej
Andrej Jamrich začal odkladať cyklosúčiastky a premýšľať, čo s nimi spraviť. Vždy keď prišiel na Slovensko, priniesol si so sebou časť z nich. Čistil ich pomocou starej červenej nafty od svojho svokra z Oravy, ktorú mal ešte z čias vojny.
„Pomaly som si to jeden rok čistil. Keď som zostal doma na materskej s prvou dcérkou začal som tvoriť obrazy,“ hovorí Jamrich.
