TOPOĽČANY. Sochy, mozaiky, reliéfy, sgrafitá... V našom okolí sa nachádza veľa umenia, no väčšinou okolo neho prechádzame bez povšimnutia.
Umelecké dotváranie budov
Aj tu, v topoľčianskom okrese, sa nachádzalo a stále nachádza množstvo diel z druhej polovice 20. storočia, keď stavebný zákon vyžadoval, aby bola istá časť rozpočtu výstavby verejných budov investovaná do ich výtvarného doriešenia.
Ich počet však klesá bez vážnejšieho pohoršenia občanov.
Ľahostajnosť prejavovaná voči týmto výtvorom často vedie k ich ničeniu, čo v dnešnej dobe zvyšovania povedomia o danej problematike pôsobí prinajmenšom ignorantsky.
V Košiciach nedávno odkryli mozaiky Júliusa Jakobyho, ktoré boli dlhé roky pod polystyrénom a v bratislavskej čokoládovni Figaro zase spod sadrokartónu vyslobodili reliéf Juraja Gavulu.
Diela významných umelcov zostávajú skryté
V našom okrese je tendencia opačná. Mozaiku od Dezidera Castiglioneho na fasáde topoľčianskej nemocnice majiteľ prekryl plagátom.
Tú od Svetozára Abela na Obecnom úrade v Urminciach nechala samospráva celkom nedávno zatepliť.
Mozaika od Svetozára Abela z roku 1967, ktorá sa nachádzala v Urminciach, bola prekrytá zatepľovacím materiálom. (zdroj: (SS))Sgrafito od Oresta Dubaya na fasáde pivovaru je dlhé roky schované pod reklamou dnes už neexistujúcej značky piva. Podobných príkladov je u nás mnoho.
Nejde pritom o náhodné kreácie stavbárov, ako si veľa ľudí myslí.
Prevažná časť týchto diel vznikla pod rukami akademických maliarov a sochárov, a to aj v Topoľčanoch. Dokonca od tak významných, ako Alexander Trizuljak, Miroslav Cipár či Milan Paštéka. Avšak, málokto o tom vie.
Odvaha zakročiť
Lenže nejde iba o postoj okoloidúcich, ale aj inštitúcií, čo je viditeľné na príklade, keď sa po poškodení sochy sv. Jána Nepomuckého na námestí M. R. Štefánika okamžite začalo voči páchateľovi trestné konanie a socha bola promptne opravená.
Mimochodom, mesto na to vyčlenilo niekoľko tisíc eur.
Po vandalizácii mozaík od akademického maliara Emila Fulku, nachádzajúcich sa na parcelách tiež patriacich mestu Topoľčany, sa naopak dlhé roky neprejavil ani len záujem o ich vyčistenie od grafitov.
Mozaika od Emila Fulku z roku 1984 bez grafitov. (zdroj: archív Tribečského múzea)Má pre nás táto socha väčšiu hodnotu, pretože mozaiky nie sú dosť staré? To asi nezistíme, pokiaľ niekto neposprejuje Žochára.
Tieto diela s nami zvádzajú permanentnú vojnu. Veľa z nich už padlo, ostatné ale šancu ešte majú.
Samozrejme, za predpokladu, že sa obyvatelia aj nášho mesta naučia vnímať svoje okolie a jeho hodnotu. Ide o osud diel, ktoré tu sú pre všetkých.
Autor: Samuel Sokol
