"Výstavbový kameň každého zodpovedného, múdreho, demokratického a právneho štátu sú práve obce a mestá. Treba povedať, že obce a mestá vykonávajú pre všetkých občanov 70 percent služieb. Od narodenia a vydania rodného listu až po úmrtný list a správu cintorínov, pohrebísk a domov smútku. Materské školy, základné školy, umelecké školy, centrá voľného času, krúžková činnosti, šport, kultúra, prevádzka ciest, chodníkov, verejného osvetlenia... Toto všetko, tých kompetencií je viac ako 5000," hovorí Jozef Božik, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Vďaka dlhým rokom vo funkcii primátora mesta Partizánske, zameraniu na verejnú správu a aktívnemu pôsobeniu v ZMOS-e opisuje situáciu v našej krajine očami samospráv. Vie, akú ťarchu na svojich pleciach nesú.
Jozef Božik v rozhovore hodnotí aj pripravovanú reformu verejnej správy na Slovensku a porovnáva ju so situáciou v zahraničí.
Čo si myslíte o pripravovanej reforme verejnej správy, je potrebná?
Reforma verejnej správy a územnej samosprávy nás istotne čaká. My nespochybňujeme počet krajov, práve naopak, myslíme si, že ten systém krajov je momentálne optimálny. Problém je v tom, že malé obce do 500 obyvateľov majú veľký problém personálne zabezpečiť výkon všetkých kompetencií. Treba sa baviť o tom, o čom už ZMOS hovorí dlhodobo, a to je budovanie zdieľaných centier pre výkon kompetencií.
V rozhovore sa dočítate aj:
- prečo nie je vhodné pripravovať reformu po vzore Dánska,
- čoho sa ľudia pri predstave reformy najviac obávajú,
- prečo je na Slovensku príprava reformy problematická,
- aké členenie okresov bolo doteraz najideálnejšie,
- v ktorých krajinách menšie obce nemajú starostov a poslancov,
- na čom pri príprave novej reformy verejnej správy záleží,
- čo si myslí o reforme verejnej správy, ktorá unikla do médií,
- aké členenie okresov bolo doteraz najideálnejšie,
- nad zachovaním ktorých okresov vidí potrebu sa zamyslieť,
- čo je potrebné pri presúvaní kompetencií riešiť prednostne,
- aký úrad sa často stáva kameňom sváru v otázke prenesených kompetencií verejnej správy,
- akého výkonu by sa niektoré obce radi zriekli,
- či je snaha zapojiť do činnosti ZMOS-u aj mestá a obce, ktoré doteraz nie sú členmi?
Akým spôsobom by mali zdieľané centrá fungovať?
Nechceme ísť cestou rušenia obcí, ale cestou zdieľania kompetencií. Tým pádom netreba mať v malých obciach nejaký aparát ľudí, ale skôr väčšiu zodpovednosť človeka, starostu, ktorý sa stará o územie a je súčasťou nejakého vyššieho orgánu. Predsa len tie zdieľané sídla, predovšetkým v mestách, majú oveľa väčšiu šancu služby poskytovať kvalitnejšie a efektívnejšie.