Topoľčany. Situácia menších roľníkov na Slovensku nebola po vzniku Československa najlepšia. Boli závislí od počasia, úroda mohla byť kolísavá v rôznych rokoch.
Nová možnosť skladovania obilia
Vláda ČSR pre zlepšenie životných podmienok pomohla tým, že v júni 1933 v Bratislave vzniklo Družstvo zemedelských verejných obilných skladíšť (DZEVOS).
Roľníci nemuseli predávať obilie hneď po žatve, keď bola najnižšia cena, ale mohli ho skladovať vo verejnom sklade, ak bol pravdaže takýto sklad dostupný. Keď doviezli do obilného sila úrodu, v závislosti od veľkosti uloženej úrody dostali potvrdenie a predať ju mohli potom podľa vlastného uváženia, keď hodnota obilnín stúpla.
Kúpaliská v Topoľčanoch a Partizánskom čoskoro otvoria svoje brány, priplatíte si všade Čítajte Ministerstvo poľnohospodárstva a Krajinský úrad financovali výstavbu obilníc vo viacerých mestách. Najúčelnejšie bolo zriadenie obilných síl s obsahom komôr 240 vagónov aj s pričlenenými podlahovými skladišťami, takže celková kapacita sila a skladíšť bola 400 vagónov.
Hlavný projektant DZEVOSu bol Miloš Svitavský, ten v rokoch 1933-36 naprojektoval viacero obilných síl na Slovensku. Bolo to v Novom Meste nad Váhom, Veľkom Mederi, Galante, Michalovciach, Trebišove, Turčianskom sv. Martine, Moldave, Kráľovskom Chlumci, Veľkých Kapušanoch a napokon aj v Topoľčanoch.
Vznik obilnice v Topoľčanoch
Začiatkom augusta 1934 na Okresný úrad v Topoľčanoch prišla žiadosť Dzevosu o výstavbu sila s obsahom 200 vagónov a príľahlým skladišťom obsahu 40 vagónov v blízkosti železničnej stanice.
Pozemok na ktorom malo silo vyrásť susedil so stummerovskými skladmi cukrovaru a tehelňou Gizela. Hlavným staviteľom sa stal Ing. A. Komlóš a Ing. Richard Provazník, obaja sídliaci v Bratislave.
Žiadosti bolo predbežne vyhovené, Dzevos a Okresná roľnícka beseda v Topoľčanoch zorganizovali na nedeľu 30. septembra 1934 slávnosť kladenia základného kameňa.
Okresný úrad v Topoľčanoch výmer o možnosti stavby sila vydal až v septembri nasledujúceho roku po skontrolovaní všetkých stavebných plánov a odporúčaní stavebnej komisie.
Samotné silo malo mať železobetónovú konštrukciu, obvodové murivo z plných aj dutých tehál. Strojné zariadenie zaistila firma Kolben-Daněk, akciová spoločnosť Blansko.
Proces spracovania obilia
Príjem obilia sa viedol na rampe do betónových násypných košov, kvôli bezpečnosti opatrených mrežou. Z nich bolo obilie vedené do kapsových výťahov, ktoré obilie zdvihlo do takej výšky, aby sa samospádom dopravilo na veľkú automatickú váhu v prízemí.
Z váhy obilie prešlo do hlavného alebo pomocného výťahu. Odtadiaľ sa muselo vyviezť až na najvyššie 9. poschodie. Samospádom sa dostalo na dva dvojcestné rozdeľovacie kruhy a z tých do ľubovoľnej komory sila.
Na jednotlivých podlahách skladiska sa namontovali podlahové klapky umožňujúce ľubovoľnú manipuláciu s obilím na podlahách. Regulácia podlahových klapiek sa robila z dobre prístupných miest sila.
Na západe pribudnú dve vodné nádrže za takmer milión eur, v pláne je ďalších osem Čítajte Výdaj obilia z ľubovoľnej komory sa vykonával pomocou teleskopickej rúry alebo výpustkom podlahového skladiska do koša v prízemí. Odtadiaľ výťahom na rozdeľovač a dopravný slimák na 4. poschodí. Slimákom na automatickú váhu nachádzajúcu sa na 2. poschodí.
Tu sa obilie vážilo po 100 kg, nasypalo do bunkrov pod váhou a teleskopickými rúrami cez počítadlo výsypov viedlo do pripravených vagónov. V prípade že obilie bolo potrebné baliť do vriec, bolo možné obilie z váhy viesť na 1. poschodie, kde sa proces uskutočnil.
V prípade, že obilie bolo potrebné vyčistiť, z 9. poschodia sa výťahom viedlo o poschodie nižšie, kde odklasňovač zbavil obilie pliev. Aspirátor umiestnený na 7. poschodí, silným prúdom vzduchu zbavil obilie drobnejších nečistôt a prachu.
Vyčistené obilie prešlo na triediace valce, kde sa zrno delilo na 3 veľkosti. Na ďalšom stroji, nárazovom triediči, sa triedilo zrno podľa špecifickej váhy. Tento úkon sa dial na 5. poschodí.
Vybudovaná z ohňovzdorného materiálu
Všetky stroje boli poháňané elektromotormi, každý výťah mal samostatný elektromotor. Aby sa zamedzilo pokazeniu vlhkého obilia, v stenách komôr boli zriadené malé vetracie kanály, ktorými sa pomocou ventilátorov vháňal vzduch do komôr.
Obsluhu všetkých strojov obilného sila zvládli 3-4 ľudia, preto sa do projektu počítalo iba s jedným ohňovzdorným schodiskom vedúcim z prízemia na najvyššie poschodie.
Spolu so silom sa postavila aj menšia 1.poschodová kancelárska budova, okrem kancelárií na prízemí sa na poschodí nachádzal byt správcu. Z dvoch strán sila sa z vonkajšej strany, kvôli bezpečnosti, nachádzal aj železný núdzový rebrík.
Súhlas so stavbou sila muselo vydať aj Riaditeľstvo štátnych železníc v Bratislave, keďže silo sa nachádzalo v tesnej blízkosti železničnej trate Nitra – Prievidza a naviac k nemu mala viesť aj vlečka.
To pravdaže nemalo námietok, za hlavných podmienok, že celá stavba bude z ohňovzdorného materiálu, všetky otvory smerujúce k železnici budú buď zasklenené alebo opatrené hustou drôtenou sieťou.
Slúži dodnes
Celá stavba bola dokončená 30. apríla 1936, komisionálna prehliadka sa uskutočnila 1. júla.
Aj napriek menším odchýlkam oprosti stavebným plánom komisia nemala námietok proti vydaniu užívacieho povolenia na stavbu.
Celkové náklady na stavbu predstavovali približne 2 mil Kč, náklady na vykúpenie pozemku asi 140 000 Kč. Obilné silo aj keď prešlo menšími úpravami, stále slúži aj dnes svojmu pôvodnému účelu.
Tribečské múzeum Topoľčany, zdroj Archív Topoľčany
V Topoľčanoch vzniklo environmentálne centrum, jeho súčasťou je i mravenisko Čítajte
Autor: Bohuš Sasko
