Keď vidím tabule kúpanie na vlastné nebezpečenstvo mám až zimomriavky, tvrdí plavčík

Jozef Kakula robí plavčíka už 29. sezónu. Po dvadsiatich rokoch sezónnej práce na kúpalisku začal robiť profesionálneho plavčíka na topoľčianskej mestskej plavárni. Okrem toho robí trénera plávania pre plavecké výcviky základných škôl a škôlok v celom okrese.

Už niekoľko rokov má pod palcom všetkých plavčíkov na plavárni a momentálne zastrešuje i plavčíkov na kúpalisku. Profesionálny plavčík v rozhovore prezrádza s akým fenoménom sa stretávajú plavčíci v posledných rokoch, aké školenia vyžaduje pri prijímaní i to, čo mu pri vode spôsobuje zimomriavky.

Celé hodiny v práci sledujete hladinu vody, ako si dokážete udržať pozornosť?

Nie je to jednoduchá vec. Viacerí s tým majú problémy a nechávajú sa rozptyľovať mobilmi. Plavčík by nemal sedieť len hore na veži. Niektorí ľudia by najradšej videli plavčíkov hore na veži. Vidia ich a vedia, že sú službe.

Prečítajte si aj: Prečítajte si aj: Vodiči neváhajú hasičov s majákom na ceste predbiehať. Ich ohľaduplnosť otestovali pri fiktívnom zásahu Čítajte 

Ale ja osobne s týmto nie som dva razy stotožnený. Áno, plavčíka musí byť vidieť, ale hlavne si musí udržať pozornosť. Musí sa postaviť, prejsť a hlavne komunikovať s ľuďmi vo vode. Pretože čo sa deje posledné roky, to je celé zle.

Konkrétne k službe, ja striedam plavčíkov. Nestane sa, že plavčík príde, sadne si a celú službu bude sedieť len nad jedným bazénom. My sa točíme. Tú pozornosť dokáže sústrediť, pretože sa to mení.

Čo ste mysleli tou kritikou diania v posledných rokoch?

Na odľahčenie poviem, že moji plavčíci sa môžu niekedy cítiť ako celebrity. Pretože národný šport v Topoľčanoch je momentálne fotiť plavčíkov, dávať ich na sociálne siete a za všetko kritizovať.

Tento rok som už musel riešiť X prípadov, keď mi povedali, že ich ľudia fotia, vešajú na sociálne siete, hľadajú akúkoľvek zámienku, len aby sa mohli na tých plavčíkov sťažovať.

Ja nastavujem za nich chrbát. Samozrejme, keď robia to čo nemajú robiť, alebo nerobia to, čo majú robiť, tak som prvý ktorý ich zvozím. Ale keď ich niekto bude kritizovať a myslí si, že za všetko, tak to v žiadnom prípade nie.

Keď zostane natiahnutá dráha - zlý je plavčík, keď je trocha špinavá voda - zlý je plavčík, keď niekto niekoho ošpliecha na kúpalisku - zlý je plavčík.

Oni veľmi dobre vedia, že ja sa za nich dokážem postaviť, ale takisto aj vedia, že keď niečo spravia, tak budem prvý, kto to bude riešiť. Keď sa stane niečo závažné, alebo ako náhle si neplnia svoje povinnosti, nie je problém rozviazať pracovný pomer. Tento rok sme už jeden ukončili, nebudem ale rozoberať prečo.

Jedným z problémov na ktoré poukazujete je používanie mobilov počas pracovnej doby. Myslím, že to je aktuálny problém naprieč celou spoločnosťou, pasujú sa s ním zamestnávatelia i učitelia v školách.

Tí plavčíci sú len ľudia. Nemali by sa hrať na tých telefónoch, nemali by stále telefonovať. Ale v dnešnej dobe, keď má niekto pri sebe telefón, volá a sleduje tú plochu, myslím si, že toto nie je dôvod, aby som ho fotil a zverejňoval na sociálnych sieťach.

Na kúpalisku je kamerový systém a my vieme zistiť, či ten plavčík pozerá do mobilu pol hodinu alebo len v tej chvíli, keď ho niekto odfotil.

Ľudia si neuvedomujú, že takýmto spôsobom plavčíkom tú robotu znechutia. Z roka na rok je väčší a väčší problém obsadiť kúpalisko plavčíkmi. Keď nebudú plavčíci na kúpalisku, kúpalisko sa neotvorí. Som zvedavý, kam sa potom budú chodiť kúpať.

Bol by som veľmi rád, keby ľudia rešpektovali plavčíkov a uvedomili si, že ten plavčík tam nesedí pre zábavu, ale je tam preto, aby sa oni mohli bezpečne kúpať a nič sa im nestalo.

Možno by si každý mal vyskúšal, aké je to sedieť deväť hodín na veži, keď je vonku 35 stupňov a má dozerať na 1500 ľudí, ako bolo minulý víkend na kúpalisku.

Aké školenia musí mať človek aby sa stal plavčíkom?

To je dobrá otázka, pretože toto je u nás celé na hlavu. Podľa súčasnej, platnej legislatívy na Slovensku, plavčíka môže robiť hociktorá osoba, ktorá má viac ako 18 rokov a má spravený kurz prvej pomoci v rozsahu minimálne osem hodín. Čisto teoreticky, nemusí vedieť ani plávať a spĺňa základné zákonné podmienky, ktoré treba na plavčíka.

To u mňa absolútne nepripadá do úvahy. Každý jeden musí mať spravený plavčícky preukaz alebo preukaz plavčíka záchranára pod Slovenským Červeným krížom. Lebo preukazy vydáva aj vodnazachrana.eu a tie dávajú už 16-ročným deťom.16-ročné dieťa nemôže prijať zodpovednosť za životy druhých, pokiaľ nemá ešte zodpovednosť sám za seba. Ja striktne beriem do úvahy len preukazy vydané Slovenským Červeným krížom.

Kurz prvej pomoci zabezpečujeme cez Slovenský Červený kríž v Topoľčanoch. Až potom dostanú preukaz, ktorý platí v celom svete na päť rokov. My spĺňame požiadavky, ktoré potrebujeme nie na 100 percent, ale povedal by som na 300 percent.

S preukazom plavčíka už môžem pracovať pri akejkoľvek vodnej ploche?

Plavčícke preukazy cez Slovenský červený kríž majú viaceré úrovne. Najnižšia, ktorá je, pokrýva wellness vane do 1,2 metra. To sú tie malinké bazény a brodítka.

Plavčík s bronzom môže robiť len na kúpaliskách alebo na plavárňach. Striebro, to už je plavčík, ktorý môže robiť na otvorených vodných plochách. Niečo ako je Duchonka a podobne.

Nad nimi je zlato. Tam je potrebná dlhoročná prax, plavci musia prejsť všetkými stupňami, plus sa tam robia manažérske skúšky navyše. To je v podstate vedúci vodnej záchrannej služby v mieste bydliska, kde sa nachádza.

U mňa majú všetci chalani bronzové preukazy, môj syn má striebro a ja mám zlato. To má len pár ľudí na Slovensku.

Ktoré vodné plochy sú vhodné na kúpanie v prírode? Odporúčate najmä neskúseným plavcom navštevovať len miesta, ktoré sú pod dohľadom plavčíka?

Jednoznačne, ja veľmi nerád vidím aj na plavárni, keď je niekto sám v bazéne, bez akéhokoľvek dozoru. To znamená hocikomu, aj najlepšiemu plavcovi sa môže stať cievna mozgová príhoda alebo nejaké zlyhanie. A keď je tam sám, kto ho zachráni?