Rodák z Veľkého Klíža, 34-ročný učiteľ praktických odborných predmetov na hotelovej akadémii, Marek Stanko, zakúsil dobrovoľníctvo v Ugande. Takmer šesť mesiacov pomáhal HIV pozitívnym deťom v dedinke Unna, blízko mesta Adjumani, približne sto kilometrov od hraníc s Južným Sudánom, kde Slovenská katolícka charita vybudovala centrum s názvom Gift of Love.
Dobrovoľník vyštudoval Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka, odbor Ľudské zdroje a personálny manažment. Po skončení školy pracoval päť rokov ako učiteľ praktických odborných predmetov na hotelovej akadémii. Následne bol ako živnostník dva roky v Belgicku. Po zakúsení života v Afrike nastupuje od septembra opäť ako učiteľ.
Hoci priznáva, že cestovanie nepatrí medzi jeho najväčšie záľuby, výzvu prijal a misia mu okrem skúseností a zážitkov ukázala, čo je v živote skutočne dôležité.
Predstavíte nám centrum, v ktorom ste pôsobili?
Centrum Gift of Love vzniklo v roku 2012, kedy sa slovenská laická misionárka Margita Kačányiová po pobyte v Južnom Sudáne a v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou (SKCH) rozhodla pomôcť tým najzraniteľnejším – chudobným a chorým deťom. Postupne sa teda budovalo centrum najprv pre dievčatá, neskôr aj pre chlapcov. Je tam umiestnených 55 HIV pozitívnych detí, ktoré sú siroty prípadne polosiroty.
Celý rok, okrem prázdnin v decembri a januári sú v danom centre, kde majú postarané o základné potreby ako je jedlo, ubytovanie, možnosť vzdelania, pomoc so školskými pomôckami a hlavne pravidelný prísun liekov, ktoré môžu dané ochorenie potlačiť na prijateľnú úroveň.
Čo vás viedlo k zapojeniu sa do misie?
Afrika bola pre mňa vždy niečím výnimočná a po práci v zahraničí som usúdil, že potrebujem nejakú zmenu. Naskytla sa daná príležitosť a po úspešnom absolvovaní pohovoru a prípravy, ma čakala cesta do Ugandy.
Prvotné plány však boli do Rwandy, kde je aj tam vďaka SKCH a štedrým darcom zriadený projekt na pomoc tým, čo to potrebujú. Avšak pre viaceré nepredvídateľné okolnosti som sa nakoniec pripojil k Diane, ktorá bola už šesť mesiacov v Ugande a predĺžila si pobyt o ďalší polrok.
Premnožené holuby robia škody. V Topoľčanoch povolili mimoriadny lov Čítajte Vedeli ste dopredu, na čo sa máte pripraviť?
K tomuto bola veľmi užitočná príprava, ktorá trvala niekoľko dní, kde sme dostali nielen potrebné informácie, ale i osobnú skúsenosť a svedectvo od niekoľkých dobrovoľníkov, ktorí danú misiu absolvovali.
Vydať sa na takúto misiu obnáša dôkladné skontrolovanie dokumentov, vybavenie víz, absolvovanie povinných a odporúčaných očkovaní a podobne. Avšak niektoré veci, o ktorých som aj vedel, je iné zažiť na vlastnej koži.
V rozhovore sa dočítate:
- ako domáci obyvatelia prijímajú cudzincov,
- či riešil i vlastné zdravotné problémy,
- aké zážitky z Ugandy patria medzi najkrajšie,
- či pretrváva problém s nerovným prístupom k jedlu v krajine,
- čo považuje za najväčší prínos pobytu,
- ktorým oblastiam je tu potrebné venovať zvýšenú pozornosť,
- v čom by sme si mohli zobrať príklad od domácich?
Čo bolo vašou úlohou, náplňou práce v rámci misie?
Keďže centrum má vlastných zamestnancov, vďaka ktorým funguje, my sme sa podieľali na spolupráci s nimi, či už nejaká pomoc v kancelárii, so sociálnymi pracovníkmi, ktorí okrem detí v centre majú v pôsobnosti ďalších asi 600 detí mimo centra, ktoré spadajú pod Adopciu na diaľku.
Často sme trávili čas s deťmi, chodievali sme do škôlky zriadenej v rámci centra, kde chodí 100 detí. Tam sme sa pomocou rôznych činností snažili u detí rozvíjať kreativitu, zručnosť a jemnú motoriku. Priložil som ruku aj k rekonštrukcii futbalových brán, postavili sme basketbalový kôš, volejbalové ihrisko. Určitý čas sme trávili aj v odborných dielňach, kde získavajú nové zručnosti a vedomosti miestni ľudia.
Najmä cez víkend a počas prázdnin, po každom trimestri mali 3-týždňové prázdniny, to boli aktivity s deťmi, hranie hier, futbalu, vyrábanie ružencov, čistenie arašidov a podobne. Nemal som však problém ani pomôcť v kuchyni či záhradníkovi.
Aké ste mali pred pobytom znalosti o víruse HIV a čo podstatné ste sa naučili počas misie?
Priznám sa, že moje znalosti boli minimálne, samozrejme s blížiacim sa časom odchodu, som sa viac o veci zaujímal. Dozvedel som sa nové poznatky, ktoré sme viacerí z nás, napriek našim možnostiam získavania informácii, ani nevedeli.
