Stretávame sa s ňou každý deň, nie každý ju však dokáže rozpoznať. Propaganda. Apeluje na emócie a potláča racionálne myslenie.
O reálnej hrozbe v spoločnosti, ktorá nesie podobu systematického šírenia informácií často so zavádzajúcim charakterom, s cieľom ovplyvniť verejnú mienku, skresliť vnímanie reality, presvedčiť alebo zmeniť správanie ľudí sme sa porozprávali s vysokoškolskou lektorkou Luciou Hubinskou z Topoľčian.
Študentka doktorandského štúdia a aktivistka za slobodu tlače a prejavu pôsobí takmer desať rokov vo Veľkej Británii. V profesionálnej oblasti sa venuje najmä dynamike moci v sociálnych a digitálnych médiách, vizuálnej komunikácii, propagande a strategickej komunikácii.
Aké sú znaky propagandy? Ako ju môžeme spoznať?
Propaganda využíva techniky ako je čierno-biele myslenie, zovšeobecňovanie a zjednodušovanie, stereotypy alebo vyvolávanie strachu a iných emócií pri presadzovaní špecifických ideológií, programov alebo názorov.
Učiteľ pomáhal v Ugande HIV pozitívnym deťom. Od miestnych sa môžeme učiť skromnosti, tvrdí Čítajte Používa chytľavé, ľahko zapamätateľné slogany a vizuály, ktorými chce správy poslať svojmu publiku. Vo vizuáloch sa často manipulujú rôzne symboly a obrázky, ktoré sú historicky alebo kultúrne zakorenené v kontexte krajiny. Kombinácie týchto technik sú obzvlášť nebezpečné, pretože môžu viesť k prijatiu extrémnych alebo iracionálnych presvedčení.
Kde je hranica toho, čo sa považuje za propagandu?
Hranica býva často veľmi tenká. Niektorí propagandu definujú ako systematickú propagáciu doktríny alebo príčiny. Tieto definície sa dajú aplikovať na rôzne činnosti, ako verejná komunikácia alebo aj vzdelávanie.
Rozdiel je v tom, že vzdelávanie i verejná komunikácia prezentujú a vyhodnocujú všetky dostupné dôkazy s cieľom podporiť racionálne myslenie. Zatiaľ čo propaganda je jednostranná, neposkytuje priestor na diskusiu a skresľuje fakty.
Odôvodnenie a argumentovanie je v propagande vždy utláčané do úzadia. Rozum sa z tejto rovnice vytláča a nahrádza emóciami.
Prečo sú ľudia naklonení veriť propagande?
Pri hocijakej komunikačnej stratégií je potrebné si zmapovať publikum. Tí, ktorí propagandu vysielajú majú veľmi dobre zmapovanú verejnú mienku, disponujú rôznymi demografickými údajmi o ľuďoch, ich záujmoch, preferenciách, problémoch aj strachoch. Propagandisti využívajú psychologické taktiky a vedia ako na ľudí zapôsobiť. Preto je to také nebezpečné.
Politické kampane, aj keď nie sú vždy propagandou, fungujú na podobnom princípe. Apelujú na problémy a strachy, ktoré podvedome ľudia majú, vytiahnu ich a stále zintenzívňujú. Využívajú emócie, pretože ak by sa k problému postavili naozaj racionálne alebo konštruktívne, nezískali by toľko podpory. Ľudia ľahko zabudnú, čo sa povedalo, ale ten pocit, aký to v nich vyvolalo, pretrváva.
Strach je veľmi dôležitý komponent pri propagande, lebo strach je veľmi užitočný. Naozaj dokáže ľudí presvedčiť robiť veci. Keď vieš navodiť strach v obyvateľstve, tak ho vieš efektívne manipulovať.
Viete uviesť príklad konšpirácie, či dezinformácie, ktorá vás svojim obsahom skutočne prekvapila a fakt, že jej ľudia uverili vás zaskočil?
Také klasické konšpirácie, že Zem je plochá, svet ovládajú jaštery a ilumináti, či čipy zavádzané pri očkovaní. Ja si myslím, že toto sú naozaj absurdity.
Hoci vždy, keď je niečo označované ako konšpiračná teória alebo dezinformácia, snažím sa na to pozerať aj z druhej strany, je to súčasť môjho kritického akademického tréningu, ktorý ma naučil odolávať tendencii jednorozmerného myslenia. Myslím si, že vieme veľmi objektívne dokázať, čo sú skutočne výmysly.
Naopak, pri akej správe ste vedeli len s ťažkosťami určiť, či má znaky propagandy alebo nie?
Propaganda sa dá určiť na základe už spomínaných kritérií. Vždy je to ale ťažšie, keď máte predispozíciu danému odkazu veriť. Súvisí to s ľudskou psychológiu. K informácii, ktorá sa zhoduje s vašim pohľadom na svet, pristupujete menej kriticky. Pasuje do vášho kognitívneho systému a myslíte si, že je to správa ako akákoľvek iná. Viete si to veľmi dobre odôvodniť.
Veľmi ťažké je odhaliť propagandu, ak ide o zjavne neškodný prípad. Ľudia správu skôr akceptujú bez potrebného skepticizmu.
V článku sa dočítate:
- prečo sa u nás rozpráva najmä o ruskej propagande,
- čo je za tým, že ľudia na Slovensku sú náchylnejší veriť dezinformáciám,
- ako účinne reagovať na názory ľudí, ktorí veria konšpiráciám a dezinformáciám,
- aké kroky by mohli zabrániť alebo zmierniť šíreniu propagandy,
- je propaganda vždy vyslovene zlá?
Nedávno som bola na výstave o mlieku v jednej Londýnskej galérii. Okrem iných tém znázorňovala, ako ľudia pri moci donedávna jednostranne propagovali myšlienku, že mlieko je dobré pre každého.
Vlády a mliekarenský priemysel spojili myšlienku zdravia s ekonomickými a politickými záujmami. Reklamy propagujú mliečne výrobky ako prírodné, a to aj napriek mnohým priemyselným procesom, ktoré sprevádzajú produkciu mlieka.
