PARTIZÁNSKE. Chladná jar, výdatné dažde a letné páľavy. Tohtoročné počasie včelstvám príliš neprialo.
"To všetko na ne vplýva negatívne. Tento rok hodnotíme ako mierne podpriemerný," posúdil sezónu Ladislav Blaško, dlhoročný včelár, člen výboru a bývalý predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov (ZO SZV) Partizánske.
„U nás heslo, že každý siedmy rok prichádza úspešné obdobie, rok hojnosti, asi neplatí. Pretože už dlhšie akosi neprichádza," dodáva. Napriek tomu neskláňa hlavu do dlaní. Nedá sa povedať, že by bol rok zlý.
Všetko podľa neho závisí od individuálnych podmienok. "V oblastiach, kde sa včelárom pošťastilo, mali trocha repky, agát im neobil dážď a zachytili trocha lipy, môžu mať priemer okolo 15 až 20 kíl medu na rodinu," udáva.
Prístup k verejnému vodovodu nie je samozrejmosťou. Niektoré obce ho dodnes nemajú Čítajte Počet včelstiev je premenlivý
Aktuálne združuje ZO SZV Partizánske 150 včelárov, ktorí majú v c entrálnom registri hospodárskych zvierat prihlásených 1 651 včelstiev.
"Počet včelstiev treba brať s určitou rezervou, kedykoľvek sa môže stať, že včelstvo padne na klieštika, na hlad alebo sa vyrojí a číslo sa mení," upozorňuje Blaško.
Z histórie ZO SZV Partizánske
Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov Partizánske patrí svojou štruktúrou a činnosťou medzi najlepšie včelárske organizácie v západoslovenskom kraji.
V roku 1980 sa odčlenila od organizácie, ktorá pôvodne združovala včelárov z okresov Topoľčany, Partizánske a Bánovce nad Bebravou.
Zakladateľmi ZO SZV Partizánske bol pán Majerčík, Michal Skokánek, Jozef Drnzík a Jozef Paulen. Dnes je predsedom JUDr. Michal Spáčil.
V rámci organizácie si pochvaľuje možnosti, ktoré sú s členstvom spojené. Či už sú to dotácie, zdravotné kontroly, liečivá, školenia, prednášky, zájazdy alebo iné formy pomoci. Ako asistent úradu veterinárneho lekárstva vykonáva i kontroly, pri ktorých sa dostáva do bližšieho kontaktu s miestnymi včelármi.
Lesy v okolí úľov podľa neho nemusia automaticky pre včelára znamenať dostatok horského medu. "Niekedy má, niekedy mi ale hovorí, že hora mi nič nedala, repku som mal ďaleko, agát som nezachytil a keby som to nekŕmil, do jesene nemám nič."
Prevláda repkový med
Včelári z okresu sú podľa neho najviac naviazaní práve na repku olejnú. Pokiaľ včelstvo podnecujú neskoro a nezachytia repku, môžu mať problém.
"Mládenci, ktorí majú kočovné vozy, chodia do Ostratíc do sadov. Začne kvitnúť čerešňa, už ich aj volajú poďme do sadu. Ale ten, kto má, ako ja, stabilné včelstvá, je viazaný na podmienky vytvorené družstvom," vysvetľuje Ladislav Blaško.
Med odporúča záujemcom kupovať hlavne v mieste, odkiaľ pochádzajú. Liečivé účinky medu závisia od špecifického zloženia, na ktoré má vplyv konkrétna lokalita.
Medzi rastliny, ktoré včely na poliach ocenia, vymenúva lucerku, slnečnicu, bôb, či ďateľoviny. "Ja ako mládenec, keď ma otec učil včeláriť, si pamätám i čistecový med. V dnešnej dobe ale už nie je šanca, pretože pohyb striedania plodín, výmena kultúr na poli je veľmi rýchla," zosmutnie včelár.
Liečivá bylina, ktorá v minulosti patrila medzi najdôležitejšie medonosné rastliny medzi burinami, sa zavedením podmienok strnísk z našich polí vytratila a nájsť čistec je čoraz väčší problém. Blaško však pochvaľuje nektáronosné biopásy, ktoré poľnohospodári začali tvoriť. Pre včely sú veľmi prínosné.
Na rozlohu okresu vychádza približne šesť rodín na kilometer štvorcový, čo považuje za hraničné číslo.
"Keď odpočítame stavby, cesty, ihriská a ostatné plochy, nie je to veľa. Nielen to, ešte musíme pripočítať aj včelárov, ktorí nechcú byť organizovaní a majú rodiny, majú včelstvá," hovorí Blaško.
V článku sa dočítate:
- kde v okrese zaznamenali tento rok ohniská moru včelieho plodu,
- ako sa pri zistení nákazy postupuje,
- akí ďalší nepriatelia robia včelárom v poslednom období vrásky na čele?
Kontrolovali včelstvá
Do konca augusta, keď sa už včely začínajú pripravovať na zimovanie, sa vykonávajú prehliadky na mor včelieho plodu.
