TOPOĽČANY. Druhá svetová vojna so sebou, okrem očakávaných vojenských dopadov, priniesla aj okolnosti, ktoré sa priamo dotýkali aj civilného života v zázemí frontu. Bohužiaľ, jedným z takýchto dopadov boli aj perzekúcie a popravy prenasledovaných osôb.
Nájomné záhradkárom päťnásobne zdvihli. Nájomníci môžu využiť generálny pardon Čítajte
Na úvod je vhodné niečo napísať o jednotke, ktorá bola za perzekúcie. Išlo o Einsatzkommando 14 patriace do Einsatzgruppe H der SiPo und SD (Operačná skupina H bezpečnostnej polície a bezpečnostnej služby) pôsobiacej na Slovensku v tyle bojujúcich nemeckých síl.
Einsatzkommando 14
Jednotka vznikla v Brne v dňoch 30. až 31. augusta 1944. Na Slovensko bola vyslaná ako pacifikačná sila pričlenená k bojujúcim nemeckým vojskám, konkrétne ku Kampfgruppe Schill. Einsatzkommandu velil SS-Hauptsturmführer Dr. Georg-Albert Heuser, V jednotke boli členovia z rôznych organizácií – z Waffen-SS, Gestapa, bezpečnostnej služby SD, atp.
Členovia komanda sú zodpovední aj za masové popravy v Kremničke pri Banskej Bystrici a vápenke v Nemeckej (obe v spolupráci s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy), vo Zvolene, Kováčovej, Baťovanoch, Zemianskych Kostoľanoch, pri Veľkom Poli, Píle a inde. Išlo o najaktívnejšiu represívnu jednotku nasadenú na Slovensku, po ktorej zostali tisíce obetí.
V Topoľčanoch vznikol prvý oporný bod
Tak ako postupovali smerom k Banskej Bystrici nemecké sily, presúvalo sa postupne aj Einsatzkommando 14. Na svojej postupovej trase boli zriaďované oporné body (Schutzpunkty), ktoré potom v danom regióne vykonávali zverené úlohy.
Oporný bod v Topoľčanoch bol prvým, ktorý Einsatzkommando zriadilo. Ďalšie body boli postupne v Baťovanoch, Novákoch, Oslanoch, Handlovej, Nemeckom Pravne, Žarnovickej Hute, Kremnici, Banskej Štiavnici atp.
Príslušníci Einsatzkommanda už počas príchodu do Topoľčian 3. septembra 1944, údajne zastrelili neznámu civilnú osobu. Po obsadení mesta a ukončení prestreliek v uliciach bol v Topoľčanoch zriadený dočasný oporný bod. Ako sídlo si Dr. Heuser vybral budovu obchodu Maxa Hartensteina, dnešnú reštauráciu Axa.
Miestne obyvateľstvo sa sprvoti správalo k Nemcom rezervovane. Do dvoch hodín od príchodu však Mikuláš Cajzel, miestny veliteľ Hlinkovej Gardy, zhromaždil 36 príslušníkov a dal ich k dispozícii Einsatzkommandu. Sprvoti gardisti plnili hlavne strážne úlohy.
Na druhý deň bola zorganizovaná porada miestnych predstaviteľov so zástupcami okupačných síl. Nemalo trvať dlho, a „židovská otázka“ v Topoľčanoch a okolí mala byť vyriešená.
Prípravy na likvidáciu
Plán bol jednoduchý, mnohokrát osvedčený. Židovské obyvateľstvo sa malo upokojiť, aby získali nádej – a potom sa pristúpilo k represiám.
Najprv sa rabín Haberfeld stretol s dôstojníkom z Einsatzkommanda, ktorý ho poveril upokojením Židov a povolil mu aj modlitby v synagóge s tým, že sa Židom nič nestane. Židia sa mali vrátiť k bežnému životu.
Zároveň s týmito krokmi sa začali prípravy na likvidáciu komunity. Ako prvý bol zatknutý Karl Pollak, Žid a bývalý viceprimátor mesta s manželkou. Zatknutí boli aj Findelovci z Krušoviec.
Ďalší predstaviteľ komunity, Móric Hochberger, bol zavraždený 6. septembra. Arizátor Jozef Latkóczi, ktorý po Hochbergerovi prevzal podnik, mal k nemu poslať Nemcov. Keď sa Hochberger pokúsil o útek, bol zastrelený.
Priebeh zatýkania
Na poludnie 8. septembra 1944 sa začala hlavná akcia. Mužstvo komanda spolu s členmi Hlinkovej gardy vtrhlo do židovských domov, zhromaždilo obyvateľov a nahnalo ich na veliteľstvo u Hartensteina.
Postupovalo sa podľa pripravených zoznamov – zoznam mal mať približne 1300 mien, čo by dokazovalo aktívnu spoluprácu domácich kolaborantov.
Bližšie údaje o tejto akcii nemáme, avšak ak môžeme súdiť podľa obdobnej akcie v Nitre, tak zatýkacie skupiny boli tvorené trojicami mužov – jeden z Einsatzkommanda, jeden gardista a jeden žandár.
Do niekoľkých hodín bolo po všetkom. Židia boli naložení na pripravený vlak, ktorý ich o 16. hodine popoludní odviezol do tábora v Seredi.
V ten istý deň na základe udania oddiel z Einsatzkommanda 14 prepadol aj majer Nový svet, kde sa skrývalo niekoľko Židov a zbehov z armády. Je možné, že daná akcia sa dotkla aj iných obcí v regióne – komando 8. 9. 1944 hlásilo veliteľovi Einsatzgruppe H dr. Witiskovi, že v meste a v okolí bolo zadržaných mnoho Židov, a v časti obcí židovské obyvateľstvo úplne vymizlo.
Negatívne reakcie chýbali
Podľa situačného hlásenia zo dňa 6. septembra z Topoľčian mala Židov nenávidieť väčšina obyvateľstva. V hlásení z 8. septembra sa zas píše, že slovenský ľud sleduje akcie proti Židom s veľkým súhlasom.
V jednej predloženej správe je udané, že jedinou starosťou slovenského obyvateľstva je to, aby Nemci nejednali voči Židom príliš zdržanlivo. Ani v jednom prípade sa nestalo, že by sa obyvateľstvo chovalo pri zatýkaní negatívne.
Topoľčany pripadali do úvahy aj ako nové koncentračné stredisko pre Židov. Boli k tomu už aj vydané inštrukcie, nakoniec ale bol stále pre tieto účely využívaný tábor v Seredi.
Kopali si vlastný hrob
Zostávajúci Židia z Topoľčian boli zavraždení 11. septembra dopoludnia pri obci Nemčice. Išlo o osoby ktoré hliadky chytili keď vyšli zo svojich úkrytov či sa vrátili domov, a tiež to boli pravdepodobne aj Židia z okolitých obcí.
Tieto osoby boli dopravené do Topoľčian, kde boli údajne držané na niekoľkých miestach – vo väznici vtedajšieho súdu, na dvore kultúrneho domu a na dvore domu Hlinkovej gardy. Tam boli Židia aj orabovaní.
Pre transport obetí bol určený autobus, ktorý šoféroval Jozef Bartovič, ktorý jazdil ako šofér na linke Piešťany – Topoľčany. Zapojil sa do SNP, a 9. 9. 1944 padol do zajatia. Presunuli ho do väznice v Topoľčanoch a tu dostal rozkaz aby opraviť svoj autobus a prísť s ním pred väznicu. Tu bolo naložených asi 32 Židov.
Medzi Topoľčanmi a Nemčicami autobus zišiel z cesty do polí, a zastavil pri stohu slamy. Následne sa Bartovič spolu s jedným Nemcom vrátil na hlavnú cestu.
Celá oblasť bola pre verejnosť uzatvorená, i tak sa ale našli svedkovia, ktorí videli čo sa dialo. Traja vybraní muži zo zadržaných boli prinútení už vopred vykopať jamu s rozmermi cca 2x5m – spoločný hrob, do ktorého boli všetci postrieľaní, a hrob bol zahrabaný. Medzi obeťami bolo aj šesť detí, najmladšia obeť mala iba tri mesiace.
Niektoré deti mali byť údajne len udreté pažbou pušky do hlavy a hodené do jamy. Poprave velili dôstojníci SS-Obersturmführer Dr. Gross – veliteľ oporného bodu v Topoľčanoch a SS-Hstuf. Unnselt, údajne za asistencie oddielu Hlinkovej gardy pod Cajzlovým velením, i keď to nie je potvrdené.
Úloha gardistov je však jednoznačne preukázaná pri zatýkaní Židov – napríklad Michala Vincúra mladšieho. Jeho účasť na zatýkaní potvrdili minimálne dve svedkyne. Celkovo mala poprava trvať asi dve hodiny.
Primárka mamografie: Včasná diagnostika nádorového ochorenia prsníka zvyšuje úspešnosť liečby Čítajte Obete odpočívajú na židovskom cintoríne
Po tomto masakri zostali v Topoľčanoch len dve Židovky, viac ako 90 ročná pani Šimková a jej dcéra, pani Vogelová a tiež niekoľko Židov ktorí mali za manželky nežidovky.
Masová vražda na nemčickom kopci nebola jedinou, ktorú Nemčice toho dňa zažili. Ešte predtým v ten istý deň (nadránom) bola v obci vyvraždená šesťčlenná rodina Deutelbaumovcov, vlastníkov hospodárskeho majera, vrátane dvoch detí a s nimi bol zabitý ešte jeden slobodný pán. Ich telá boli uložené pred domom, neskôr boli tiež hodené do spoločného hrobu, spolu s obeťami dovezenými z Topoľčian.
V masovom hrobe malo celkovo skončiť 16 mužov, 25 žien a 12 detí. Keď sa v hrobe začali telá postupne rozkladať, vrátili sa okupanti späť a hrob ujazdili akýmsi bagrom, či podobným strojom.
Podľa exhumačného protokolu bol hrob exhumovaný 30. 5. 1945. Identifikovať sa podarilo 22 osôb, 31 osôb bolo neznámych. Obete boli po exhumácii pochované na židovskom cintoríne v Topoľčanoch, kde odpočívajú dodnes.
historik Ondrej Godál
Tribečské múzeum v Topoľčanoch
Autor: Ondrej Godál
