Doterajšiu kariéru strávil v rodnom Srbsku, aktuálne už druhú sezónu oblieka dres Topoľčian. Miroslav Jovanovski sa radí k legionárskej enkláve, ktorá pôsobí v Topoľčanoch. Na palubovke sa nebojí ísť do žiadneho súboja, nepozná stratenú loptu. Vo viacerých zápasoch ukázal bojovné srdce, za čo si získal aj srdcia topoľčianskych fanúšikov.
Aj toto sa dozviete
- Čo hovorí na Topoľčany
- Akú kategóriu v Topoľčanoch trénuje
- S čím by bol spokojný po sezóne
- Aký má hádzanársky sen
- Kde by chcel v budúcnosti pôsobiť
- Ako sa mu páči v Topoľčanoch
- Ktoré mužstvo na Slovensku hrá najlepšiu hádzanú
- Ktorý slovenský hádzanár je najlepší

Miroslav Jovanovski začínal s hádzanou v rodnom Srbsku už ako päťročný chlapec, aktuálne vo svojej kariére pokračuje na Slovensku, v Topoľčanoch nielen hráva, ale aj trénuje mládež.
Ako si spomínate na vaše začiatky v hádzanej? Kde ste začínali?

S hádzanou som začal vo svojom rodnom mieste, kde som vyrastal – v družstve RK Jabuka. K hádzanej ma pritiahol môj strýko, ktorý bol zároveň aj mojim prvým trénerom, trénoval ma do mojich trinástich rokov. Keď som do haly po prvýkrát vošiel, nemal som ani päť rokov. Začínal som v rodnom meste v RK Jakuba, potom to bolo ORK Macva Bogatić. Nasledovala srbská Superliga v RK Spartak Subotica a potom aj RK Proleter Zrenjanin. A odtiaľ som išiel legionárčiť – do tímu HK Agro Topoľčany.