TOPOĽČANY. Keď sa povie meno Ján Vicel, staršie generácie Topoľčancov hneď vedia, o koho ide. Tento vysoký chlap s robustnou postavou, hustou bradou a poľovníckou čiapkou bol jedným z ľahko zapamätateľných ľudí, ktorý sa pri každom, či už na slovo alebo na pohár vína, rád pristavil.
Jediným trestom pre množiteľov je väzba, tvrdí ochranárka. Psov zachránili z krutých podmienok Čítajte Narodil sa vo Vrábľoch v roku 1937. Vyučil sa kovoobrábačskému remeslu, no vždy ho lákalo výtvarníctvo. Začal teda študovať na strednej škole umeleckého priemyslu, ktorú ale nedokončil. Umeniu sa však venoval aj naďalej a živil sa ním skoro celý život.
Všestranný umelec
Pracoval v Dome osvety vo Vrábľoch, Krajskom dome osvety v Nitre a v Nitrianskom krajovom divadle, teda dnešnom Divadle Andreja Bagara. Tu sa venoval scénickej výrobe a okrem tvorby kulís si vraj s hercami aj rád zahral, avšak, len na skúškach.
Herecké výkony podával aj po príchode do Topoľčian, keď sa začiatkom decembra pre deti prezliekal za deda Mráza. Tu už od roku 1963 pôsobil ako výtvarník a metodik pre záujmovo-umeleckú činnosť v Okresnom dome osvety v Topoľčanoch.
Okrem dizajnu plagátov a prospektov pre osvetové stredisko sa vo svojom voľnom čase venoval maľbe, výtvarnému dotváraniu verejných priestorov, grafike a práci s drevom, kožou, sklom a ďalšími materiálmi.
Snažil sa zachytiť náladu a vnem
Ján Vicel sa síce nenarodil v Topoľčanoch, no gro jeho tvorby vzniklo práve tu. Môžeme v nej sledovať niekoľko tém. So svojou manželkou prešiel mnohé chodníky Nízkych Tatier, Kysúc či hôr topoľčianskeho okresu. Aj preto bola v neskoršom období príroda častým motívom jeho panoramatických krajinomalieb, ktoré sa vyznačovali smerovaním k abstrakcii a viac než skutočnosť sa snažili zachytiť náladu a vnem.
V roku 1997, pri príležitosti nedožitého jubilea jeho šesťdesiatich rokov, bola téme prírody venovaná výstava v topoľčianskej galérii. Okrem nej sa konala expozícia štyridsiatich olejomalieb s obdobnými motívmi aj k príležitosti jeho päťdesiatych narodenín. Tá sa pre záujem zopakovala aj v iných okolitých mestách a jeho diela boli súčasťou viacerých spoločných výstav.
V iných obdobiach sa na jeho plátnach objavovali skôr urbánne motívy starých Topoľčian, zátišia a zriedkavo aj postavy. Obrazy od Jána Vicela viseli v rôznych podnikoch a dodnes zdobia domácnosti mnohých rodín. Jeho diela mali však ľudia možnosť vidieť aj v exteriéroch.
Budovy nesú na fasádach jeho diela
Dôležitou súčasťou jeho tvorby bolo totiž už spomínané výtvarné dotváranie verejných priestorov, ktorému sa najviac venoval v priebehu 60. a 70. rokov. Z tejto oblasti môžeme poznať sochu Milenci, dlhé roky zdobiacu námestie M. R. Štefánika, interiérne sadrové reliéfy, ale najmä sgrafitá, charakteristické figurálnymi kompozíciami.
Tie síce nie sú veľmi technické, avšak svojou abstrakciou mnohé z nich zaujmú a ich charakter zaručuje okamžité rozpoznanie ich pôvodcu. Postavy na nich zachytával počas práce aj oddychu.
Farnosť obnovuje dominantnú kaplnku topoľčianskej kalvárie. Úprav sa dočkajú aj ďalšie objekty Čítajte Priamo v Topoľčanoch môžeme vidieť jedno také sgrafito z roku 1976 s postavou vodára na budove Západoslovenských vodární a kanalizácií, dnes ZsVS, pre ktorú od roku 1973 sám ako chemik a úpravár vody pracoval.
Ďalšie budovy nesúce na svojich fasádach jeho diela si môžete všimnúť, nech už sa vydáte hocikam, priamo od cesty. Ide najmä o obecné úrady, domy kultúry, školy a škôlky. Keď teda najbližšie pôjdete cez Krušovce, Horné Chlebany, Lipovník či Prašice, skúste si na Jána Vicela spomenúť a dobre sa poobzerať.
Autor: Samuel Sokol
