TOPOĽČANY. Ako ten čas letí je názov výstavy zaoberajúcou sa chronometriou, ktorú môžete vidieť v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch. Prezentuje rôzne typy hodín, ktoré vyrábali majstri hodinári v našej oblasti.
Najstarším exemplárom predstaveným na výstave sú malé cestovateľské slnečné hodiny z prvej polovice 18. storočia. Výstava je doplnená súčasnými hodinami od spoločnosti MPM-QUALITY, v. o. s. – výrobca hodiniek PRIM.
Enviropolícia vyšetruje nelegálne skládky v topoľčianskom okrese. Odpad zahrabávali zemou Čítajte "K videniu sú aj náramkové hodinky venované osobnosti Milana Rastislava Štefánika, ktoré boli zhotovené v limitovanom počte päťdesiat kusov a ich predajná cena sa pohybuje okolo 3400 eur," hovorí Bohuš Sasko, historik Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Výstavu si môžu záujemcovia pozrieť do 20. februára budúceho roka.
Čas je základnou fyzikálnou veličinou
"Prvé časomerné prístroje boli určené k tomu, aby čo najpresnejšie merali jednu hodinu. Postupom času sa zdokonaľovala technika, získavali sa väčšie poznatky z astronómie, matematiky a fyziky. Konštruktéri tak mohli zhotovovať prístroje, ktoré merali minúty a sekundy," opisuje vývoj chronometrie Bohuš Sasko.
Najstaršie, slnečné hodiny, spočiatku tvoril iba rovný vysoký stĺp zasadený do zeme. "Takéto slnečné hodiny ale boli ovplyvnené nerovnomerným pohybom Slnka. Až neskôr Arabi zistili, že ukazovateľ času musí byť rovnobežný s osou sever – juh a zvierať uhol rovný zemepisnej šírke miesta, kde sa stavajú slnečné hodiny," vysvetľuje Sasko.
So slnečnými hodinami sa môžeme aj u nás stretnúť na priečelí budov, na mestských a kostolných vežiach.
Najstaršie mechanické hodiny museli pravidelne naťahovať
Modernú éru chronometrie môžeme datovať do obdobia vzniku prvých mechanických kolieskových hodín.
"Hodiny s ozubenými kolieskami, poháňané závažím a primitívnym mechanickým oscilátorom, zdrojom kmitania, sa v Európe objavili koncom 13. storočia. Najstaršie mechanické hodiny ale neboli najpresnejšie, museli sa naťahovať každých päť až šesť hodín," hovorí historik.
Za ten čas podľa neho mohli mať odchýlku aj viac ako hodinu, preto sa obyčajne dopĺňali hodinami slnečnými. K väčšej presnosti došlo až objavom Galilea Galileiho, ktorý zistil vlastnosti kyvadla.
"S prvými kyvadlovými hodinami prišiel holandský fyzik Christiaan Huygens v roku 1657. Ten zavesil kyvadlo na vlákno a zaistil tak jeho rovnomerný pohyb," tvrdí Sasko.
Náramkové hodiny pôvodne slúžili pilotom
K významnému posunu pri tvorbe hodinového stroja došlo vynájdením oceľového hodinového pera, ktoré slúži ako hnacia pružina. Nový vynález umožnil prenášať hodiny z miesta na miesto bez ohrozenia ich funkčnosti, mohli byť držané vo zvislej, ale aj vodorovnej polohe.
Za vynálezcu sa považuje norimberský zámočník Peter Henlein. Vďaka tomuto vynálezu z roku 1509 sa mohlo začať s miniaturizáciou hodín.
"Rozšíreniu náramkových hodín sa dostalo až od 20. storočia, pôvodne boli určené pilotom lietadiel, ktorí potrebovali merať čas, ale zároveň mať voľné obe ruky," hovorí historik.
Prvé vodotesné hodinky predstavila firma Rolex. V roku 1927 s nimi britská plavkyňa Mercedes Gleitze preplávala kanál La Manche.
Autor: Bohuš Sasko
