Pri futbale je od malička. Jeho otec Daniel Goga je bývalým ligistom, futbal hrával v Interi Dúbravka, v Košiciach, či v Senci, a tak nečudo, že lopta si získala aj jeho syna – Jakuba.
Jakub počas dorasteneckých kategórii obliekal dres FC Nitra, v ďalšej sľubnej kariére ho zastavili časté zranenia. Aktuálne oblieka dres piatoligových Tovarník, s manželkou Paulínkou očakáva prírastok do rodinky a spoločne so svojou polovičkou pomáha vytvárať záujemcov fitplány a nasmerovať ich k zdravej výžive.
Aj toto sa dočítate
- prečo sa rozhodol pre Tovarníky,
- čo zdedil po otcovi a v čom mu najviac pomáha,
- ako sa snaží ľuďom meniť životné štýly.
Aktuálne prebieha v Tovarníkoch zimná príprava. Minulú nedeľu ste v rámci Zimnej ligy porazili Solčany presvedčivo 6:2, keď ste úvodný gól strelili už v prvej minúte. Ako hodnotíte tento zápas?
Trénujeme už skoro mesiac. Začali sme individuálne a aktuálne trénujeme trikrát týždenne vrátane tréningu v hale a regenerácie v Malých Bieliciach. Stále sa snažíme pracovať od tréningu k tréningu a pretaviť tie najlepšie veci do zápasov.
Agro s bodom, prečo tréner Jakubička nebol na lavičke? Čítajte Proti Solčanom nám vyšla nacvičená akcia hneď po rozohratí a padlo to tam. Celkovo myslím, že sme dominovali celý zápas aj keď sme vedeli, že Solčany nebudú ľahký súper. Boli sme strelecky efektívni aj keď obe strany ešte po 3 - 4 tutovky zahodili. Som rád, že sa mi podarilo streliť dva góly ako naposledy v pohári. Asi mám na Solčany šťastie:)
Do Tovarník ste prišli na začiatku sezóny. Prečo práve Tovarníky? Čo rozhodlo?
Poznám sa skoro so všetkými chalanmi a chodieval som pozerať pravidelne na ich domáce zápasy. Ich štýl hry a víťazná mentalita mi je veľmi blízka. Taktiež určite zavážila kvalita ihriska, ktorá je na vysokej úrovni. A v neposlednom rade i výborná partia chalanov, ktorá ma prijala hneď po prvom prípravnom zápase, na ktorý som prišiel na zavolanie trénera Adriána Candráka. Po zápase sme si sadli s pánom Poluchom a to už bolo veľmi rýchle jednanie a dohoda. Tovarníky mám blízko a v topoľčianskom okrese nehrá žiadne mužstvo dlhodobo 5. ligu, navyše každoročne do piatej priečky.
Ako ste zatiaľ v Tovarníkoch spokojný? Čo hovoríte na umiestnenie po jesennej časti?
Polrok by som rozdelil na dve časti. V tej prvej časti sme hrali proti všetkým tímov z popredných priečok, ktoré sa snažia tvoriť hru. V každom zápase sa nám podarilo naplno bodovať. Zapojili sme sa aj do Slovnaft Cupu, kde sa nám tiež darilo víťaziť. Až dokedy neprišiel anglický týždeň, kedy sme hrali v nedeľu, v stredu proti ViOnu Zlaté Moravce a potom hneď v sobotu. Asi na nás doľahla únava, nakoľko sme neprestávali trénovať. Prišli prvé prehry, ešte aj v Tvrdošovciach sme vyhrávali 1:0 s červenou kartou od 15. minúty, no v posledných dvoch minútach sme inkasovali dva góly. Takéto zápasy nás dávali psychicky dole. Boli zápasy, kedy sa tímy proti nám len bránili a vychádzalo im to. Podarilo sa nám to prelomiť až doma s Okoličnou na Ostrove.
S piatou priečkou nie sme spokojní, ale vždy to môže byť aj horšie, takže sme vďační. Budeme sa snažiť splniť cieľ do konca sezóny, dostať sa na 3.miesto a hlavne prilákať svojou hrou viac divákov. S prestupom do Tovarník som spokojný, pretože majú vždy tie najvyššie ambície. Každoročne sa im darí prejsť v Slovnaft Cupe až ku nejakému zaujímavému súperovi. Strelecky som príliš nezahviezdil, ale rok 2024 je môj! Stihol som na jeseň dostavať dom, oženiť sa, čoskoro sa nám narodí bábätko, takže verím, že psychická pohoda sa ukáže aj na ihrisku.
Pôsobili ste vo viacerých tímoch ako napríklad Branč, Nedanovce, Krušovce, Preseľany, či FC Nitra. V ktorých tímoch sa vám najviac darilo, respektíve po ktorých angažmánoch ste boli sklamaný?
Ako 15-ročný som začal nastupovať za mužov v Ludaniciach, kde som aj vyrastal. Po strelecky vydarenej sezóne som odišiel do prvej dorasteneckej ligy v Nitre, kde som študoval ako geodet na priemyselnej škole. Prešiel som všetkými kategóriami a naberal skúsenosti. Po vypadnutí z prvej ligy, a môjho času sa konečne presadiť v A-tíme, prišlo zranenie, čím vlastne prestávate byť zaujímavý pre tím.
Oslovili ma Krušovce, kde som sa dal opäť strelecky do pohody. V 14. kole som si odtrhol predný skrížený väz v ľavom kolene a bol som opäť na začiatku. Po pol roku od operácie som išiel pomôcť Preseľanom a rozohrať sa. Cez zimu som sa pripojil k Alekšinciam a v prípravnom zápase proti Hrušovanom som si zopakoval zranenie, no tentokrát druhého kolena.
Po doliečení som opäť zavítal do Krušoviec kde som sa opäť stal oporou tímu, strelecky sa mi darilo najviac odkedy som odišiel z Nitry. Po štyroch rokoch to chcelo zmenu a páčila sa mi vízia Branču, kam som aj odišiel. Pôsobenie v Branči bolo zo začiatku fajn, no neskôr sme sa s vedením nejak nepohodli. Popri polroku v Branči som začal stavať dom a nejak som prestal mať chuť hrávať futbal. Cez zimu ma oslovil pán Oravec z Nedanoviec s pomocou postupu do vyššej súťaže čo sa nám podarilo a opäť ma začal futbal baviť. Výborná partia chalanov a rodinná atmosféra klubu, pozápasových hostín bola skvelá a prajem celému tímu všetko len to najlepšie.
Váš otec je tiež futbalista, hrával ligu. Často vás s nim porovnávajú? Čo ste po ňom zdedili? Radí vám pred zápasmi?
Môj otec mi spravil viac než dobrú reklamu, no o to viac boli vždy kladené na mňa väčšie nároky z mojej strany, pretože som chcel dokázať aspoň to, čo on a priblížiť sa mu. Prístup, aký mal k futbalu o ktorom mi vždy hovoril, mne príliš nevydržal, a práve preto som nikdy nedosiahol to, čo on. Každopádne ma do futbalu nikdy netlačil a vždy mi dával na výber. Niekedy sa mi podarí vystrúhať nejaká tá strela, no na gól mesiaca to nie je:) Pred zápasom mi neradí, no vždy mi pripomenie, ako sa mám na ihrisku správať, a že si mám viac veriť. O tom, čo som zdedil, mi poradila mamina, ktorá hneď povedala - cieľavedomosť. Otec vo futbale a ja vo svojom podnikaní.
Nemčice ťahá 18 gólový Klas. Pred rokom takmer skončil s futbalom Čítajte Čo robíte, keď nehráte futbal?
Pracoval som sedem rokov ako strážnik vo väznici, no nakoľko ma práca moc nenapĺňala, začal som podnikať v oblasti zdravej výživy a nutričného poradenstva. Spravil som si kurzy trénera fitnes, kulturistiky a nutričného poradenstva. Ľudia stále viac a viac vyhľadávajú pomoc, čo sa týka stravovania a zdravia. Predsa to zdravie máme len jedno. Spolupracujem aj s manželkou, ktorá mi pomáha. Čiže pracujem už tretí rok z domu a budujem si vlastné podnikanie s pasívnym príjmom. Podarilo sa nám pomôcť už cez 300 spokojným klientom, čo nás nesmierne baví a stále sa ľudia pridávajú. Začal som robiť skupinové cvičenia vo forme tabaty. Od 19. 2 začíname v Preseľanoch, takže zatiaľ sú ohlasy výborné. Skupinové cvičenia sme začali aj v Chrabranoch na podnet pani starostky a poslancov, ktorí chceli pohyb pre svoju dedinu. Chystám si pravidelne nové cviky, ktorými by som ich prekvapil a spravil im lepšiu náladu. Na cvičenie chodia všetky vekové kategórie a stále sa k nám pridávajú ďalší ľudia.
Svoj voľný čas tiež venujem polročnému synovcovi Timotejovi, ktorý nám všetkým robí veľkú radosť. Tento rok máme v pláne s otcom, ktorý mi vo všetkom veľmi pomáha, dokončiť okolie domu, ploty a chodníky. Mám 30árovú záhradu, takže aj v záhrade si prídem na svoje.
Pripravujete rôzne skupinové cvičenia, vediete ľudí k zdravotnému životnému štýlu. Čo to všetko obnáša? Prečo ste sa vybrali týmto smerom?
Hľadal som niečo, čo má nejaké poslanie. Zdravie, zdravé stravovanie a pohyb idú ruka v ruke. Ľudia zleniveli prispôsobením sa dobe covidu. Po vstupnej konzultácii s klientom vytvárame fitplány na mieru pre dlhodobé a hlavne udržateľné výsledky. Nejde o krátkodobú diétu, ale celkovú zmenu životného štýlu. Taktiež pomáhame športovcom k dosiahnutiu lepšieho športového výkonu, pribratiu svalovej hmoty, ale aj starším ľuďom, ktorí majú stravovacie problémy, alergie na potraviny, cukrovkárom. Všetkým ľuďom, ktorí chcú zlepšiť zdravie alebo sa cítiť vo svojom tele lepšie.
Pred zimnou prípravou si prešli konzultáciou aj moji všetci spoluhráči, dostali rady čo zlepšiť a čo zmeniť. Verím, že výsledky sa ukážu v najbližších súťažných zápasoch.
Ľudia zleniveli, nechcú sa hýbať. Ako vy sledujete tento trend? Prečo je pohyb pre každého dôležitý?
Obezita na Slovensku je vysoká a tento trend aj naďalej stúpa. Štatistiky hovoria, že v roku 2050 bude každý druhý človek obézny. Bol by som veľmi rád keby tomu ako krajina predídeme. V televízoroch nás kŕmia strachom a pôsobí to stresujúco na naše psychické zdravie, ktoré potom človek zajedá. Potrebujeme pohyb pre udržanie svalov a zdravých kĺbov. Pohybom sa vyplavujú endorfíny, čo prispieva k psychickému zdraviu človeka, viac sa usmieva, má lepšiu náladu a hlavne ma väčšiu chuť žiť. Tým si môže viac užívať nielen svoj život, ale svoj drahocenný čas venovať svojej rodine a správnym ľuďom vo svojom okolí.
