Futbalisti Tovarník v Zimnej lige po troch odohraných zápasoch figurujú na prvom mieste, keď najskôr zdolali Nedanovce 3:2, potom Solčany 6:2 a v stredu aj Partizánske 7:2. V poslednom ostatnom zápase dva góly v drese Tovarník zaznamenal i dvadsaťdvaročný Andrej Škreko.
Zranenia ho zastavili v rozlete, pomáha ľuďom so zdravou výživou Čítajte Zimná príprava prebieha v plnom prúde. U mnohých hráčov to nie je príliš obľúbené obdobie, ako je to u vás?
Ako hovoríte, zimné obdobie nie je obľúbené u väčšiny hráčov. Ja osobne tiež nie som najväčší fanúšik tohto obdobia, predsa len tréningy s loptou sú záživnejšie, ale viem, že je to každoročnou súčasťou futbalovej sezóny. Avšak, ako sa hovorí, čo naberieš cez zimu, z toho ťažíš po celý rok, takže sa to snažím brať zodpovedne.
Aj toto sa dočítate
- Ako hodnotíte svoje pôsobenie v Tovarníkoch
- Ktorý spoluhráč bol jeho prvým trénerom
- Ktorý tréner mu našiel post
- Prečo mu nevyšiel angažmán v Nitre
- Aké má futbalové sny
Okrem behov a posilňovania máme v rámci zimnej prípravy aj zápasy v Zimnej lige, kde si môžeme zahrať futbal, skúšať nové herné veci, a pripraviť sa tak na jarnú časť sezóny. Samozrejme, príprava by mala obsahovať aj nejakú regeneráciu. Tu absolvujeme v Malých Bieliciach, čo je pre nás také spestrenie zimnej prípravy.
V Zimnej lige sa vám zatiaľ darí, v stredu ste porazili Partizánske 7:2. Ako by ste zhodnotili tento zápas?
Do zápasu sme vstupovali s tým, že chceme vyhrať. Aj keď sme v polovici zimnej prípravy a je cítiť únavu, myslím, že sme odohrali dobrý zápas. Snažili sme sa z každej situácie vychádzať kombinačne a nechať si loptu na svojich nohách, čo sa nám vo veľa prípadoch darilo. Dokázali sme si vytvárať gólové príležitosti, z ktorých sme väčšinu zakončili gólom. Samozrejme, v zápase boli veci, na ktorých musíme popracovať, ale na to sú tieto zápasy, aby sme nedostatky doladili do začiatku ligy. Aj keď nás mrzia dva inkasované góly, s výsledkom sme spokojní.
Ako hodnotíte vaše doterajšie účinkovanie v Tovarníkoch?
V A-čku trénujem od svojich 16-tich rokov. Za ten čas veľa chalanov prišlo aj odišlo, ale vždy sa klub snažil vytvoriť v kabíne dobrú partiu, čo sa mi veľmi páči. Momentálne si v šatni všetci veľmi dobre rozumieme, čo je vidieť aj na ihrisku. Po výkonnostnej stránke to odo mňa nebolo vždy také, ako by som si predstavoval. Keď už to začínalo byť dobre, pred rokom a pol, prišla operácia kolena, ktorá ma vyradila na dlhšiu dobu. Po siedmich mesiacoch som sa z ľahka zapojil do zimnej prípravy. Počas prípravy som nemal s kolenom žiadne problémy, tak som nevynechal ani jeden tréning. Prvý zápas od operácie som hral po deviatich mesiacoch. V prvom polroku som sa snažil dostať do tempa. Nie vždy som sa cítil s kolenom najistejšie ale chcel som hrať. Momentálne sa cítim na ihrisku veľmi dobre a myslím si, že to je na mne aj vidno. Dúfam, že v budúcnosti sa mi ďalšie zranenia budú vyhýbať.
Kde ste futbalovo vyrastal, ako si spomínate na mládežnícke kategórie?
Ako 6-ročný som začínal v Topoľčanoch. Zhodou okolností mojim prvým trénerom bol Vladimír Candrák, s ktorým hrám teraz v Tovarnikoch. Po nie moc dobrých vzťahoch medzi chalanmi som po nejakých štyroch rokoch prestal na pár mesiacov hrávať futbal. Skúšal som hádzanú po otcovi ale príliš ma to nechytilo. Potom som ako 10-ročný prišiel do Tovarník. Chalani ma hneď zobrali medzi seba a páčilo sa mi to tam. Po prvej sezóne prišiel tréner Sedlár a skúsil má dať do útoku a začalo sa mi strelecky dariť. A postupne až po posledný rok v doraste som každý rok bojoval o ocenenie za najlepšieho strelca, takže to bol od trénera asi dobrý ťah:)
V 17-tich som počas dorastu odišiel v polovici sezóny na hosťovanie do Nitry do prvej ligy. Bol to pre mňa skok. Prechádzal som z piatej ligy do prvej a zo začiatku to bolo cítiť. Postupne som sa s chalanmi spoznával a dokázal som sa prispôsobiť. Počas sezóny som s tímom trénoval len dvakrát do týždňa kvôli tomu, že som som chodil na strednú školu v Topoľčanoch, s ktorej som nechcel ísť preč, a tak tá minutáž bola veľmi malá. Bola možnosť zostať po sezóne, ale chceli, aby som prestúpil na školu do Nitry, aby som mohol stíhať všetky tréningy. To som však nechcel. Možno, keby nie som tvrdohlavý, tak by som hrával niekde vyššie. Aj keď to nebolo príliš vydarené hosťovanie z pohľadu minutáže, táto polročná skúsenosť mi dala veľa.
Následne som sa vrátil do Tovarník. V tom období sa Topoľčany chceli zachrániť v druhej dorasteneckej lige. Z Tovarník sme boli asi šiesti, čo sme im boli pomôcť na striedavý štart. Nakoniec nám to ušlo len o dva body. V ďalšej sezóne som hral svoju poslednú sezónu v doraste. Z Tovarník som šiel znovu na striedavý štart do Topoľčian, kde sa hrala už tretia dorastenecká liga. V strede sezóny prišla pandémia a bolo po sezóne. Od ďalšej sezóny som trénoval v Tovarníkoch v A-čku až do teraz.
Aké sú vaše futbalové sny a čo robíte, keď nehráte futbal?
Samozrejme, ako malý som chcel hrávať za najlepšie kluby a hrávať najlepšie súťaže na svete. Postupom času sa tie ciele upravovali na reálnejšie. Samozrejme, stále mám futbalové sny a ciele. Človek nikdy nevie…:). Určite by som chcel niekedy skúsiť hrať čo najvyššiu súťaž.
Nikdy som sa nechcel spoliehať na to, že budem profesionál a budem hrávať len futbal. Rodičia mi vždy hovorili, že by som mal mať aj nejaké zadné vrátka. Aj preto chodím na vysokú školu do Nitry. V rámci voľného času sa snažím byť stále aktívny, či už chodím hrávať nejaký šport s kamarátmi alebo si chodím zabehať. Po operácii kolena som nemohol pol roka poriadne športovať, o to viac si to teraz vážim.
