TOPOĽČANY. Dnes chránený živočích, v minulosti pochúťka. Vydra riečna bola kedysi jedným z pôstnych jedál, rovnako ako slimáky, raky, korytnačky, žaby či bobry.
Hoci bolo dodržiavanie pôstu kedysi oveľa prísnejšie než dnes, na tanieroch našich predkov sa objavovalo aj mäso.
"Konzumovať sa mohli ryby a zvieratá, ktoré žili vo vode. Považovali sa za chladnokrvných živočíchov, preto ich mäso cirkev povolila," hovorí etnologička Barbora Kováčiková Bartová z Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Vydrovina, bobrí chvost a račie klobásy
Cicavce žijúce vo vode sa nezabíjali len kvôli kožušine, mäso vydier sa predávalo najmä do kláštorov ako obľúbený pôstny pokrm.
Ich konzumáciu potvrdzuje i štúdia stravovacích zvyklostí v Zoborskom kláštore pri Nitre, uverejnená v Študijných zvestiach Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Nálezy ukázali, že ryby, raky, vydry a bobry tvorili základ mäsitej potravy kamaldulských rehoľníkov počas pôstu na sklonku 17. a 18. storočia.
Tradície majú v rodine. Zdobením vajec madeirou nič nepokazíte, hovorí krasličiarka Čítajte Nemecký zoológ Alfred Edmund Brehm, ktorý v 19. storočí zhromaždil zaujímavé dobové informácie o vydrách, uvádza, že vydrovina je ťažko stráviteľná a až pomocou rozličného kuchárskeho umenia sa stávala chutnou a záživnou. Odlov zabezpečovali špecializovaní lovci vydier.
Široké využitie mali v minulosti aj bobry. Ľudia dokázali zužitkovať všetky časti ich tela. Zachytené sú i dobové pokusy o chov. Bobrí chvost bol považovaný za lahôdku, najlepšiu chuť mal získať, keď sa zvieratá kŕmili leknami.
