Rizikový vývin reči dieťaťa je potrebné neodkladne riešiť. Za nesprávnou artikuláciou sa môže skrývať i zväčšená nosná mandľa, alebo prirastená či skrátená jazyková uzdička.
Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc, prečo je logopédov nedostatok a akú rolu v celom procese zohráva rodič približuje v rozhovore logopedička a autorka projektu Hovorníčkovo JANA GÉCIOVÁ.
V Topoľčanoch plánujú vybudovať celoročný plavecký areál. Vznikne na kúpalisku Čítajte „Keby som vám dala do ruky zubnú kefku a vy by ste ju zakaždým odložili do pohárika, myslíte, že by ste si takýmto prístupom udržali zdravé a čisté zuby?“ pýta sa logopedička.
Z logopedického tréningu je podľa nej potrebné urobiť rutinu rovnako ako z umývania zubov.
S akými najčastejšími problémami sa dnes rodičia obracajú na logopédov?
Predpokladám, že v každej logopedickej poradni a ambulancii je stále najväčšie zastúpenie detí s narušenou zvukovou rovinou reči, teda s artikulačnými a fonologickými poruchami.
Ďalej sú to deti s vývinovou jazykovou poruchou, kedy má dieťa ťažkosti s osvojovaním si hovorenej reči v porovnaní s rovesníkmi.
V školskom veku sa na nás obracajú rodičia, ak sa u dieťaťa objavia ťažkosti s čítaním a písaním, teda s vývinovými poruchami učenia. Pomerne vysoké percento tvoria aj deti raného veku s rizikovým alebo oneskoreným vývinom reči, ako aj deti s poruchami autistického spektra.
V súčasnosti zaznamenávame nárast detí s vývinovou verbálnou dyspraxiou. Dieťa môže dobre rozumieť, ale má ťažkosti s motorickým plánovaním alebo programovaním reči.
V rozhovore sa dočítate:
- čo by mal vedieť predškolák pred vstupom do školy z pohľadu logopéda,
- kedy má dieťa vedieť vyslovovať asi najproblematickejšie hlásky L a R,
- ako ovplyvňuje cumlík vývin reči,
- súvisí s nárastom pacientov aj celoplošný skríning, ktorý odhaľuje problémy?
Čo všetko môže mať vplyv na vývoj nesprávnej artikulácie?
Ak hovoríme o artikulačných poruchách, keď dieťa tvorí hlásku na nesprávnom artikulačnom mieste alebo nesprávnym spôsobom, napríklad šušle alebo hlásku nevie vôbec vysloviť, jednou z možných príčin môže byť zväčšená nosohltanová mandľa.
Tá spôsobí dlhodobé dýchanie cez ústa. Zmení sa pokojová poloha jazyka, ktorý netlačí na tvrdé podnebie. Svaly jazyka začnú ochabovať, jazyk bude bez napätia a bude sa vysúvať medzi zuby. Zároveň v dôsledku zväčšenej mandle môže dochádzať aj k zmenám tvaru ústnej dutiny a postavenia zúbkov, čo má tiež nepriaznivý vplyv na výslovnosť.
Medzi ďalšie príčiny, podieľajúce sa na nesprávnej výslovnosti, môžem spomenúť poruchy zhryzu a chrupu, chýbanie zubov, prirastenú alebo skrátenú jazykovú uzdičku, či gotické podnebie.
A ako sa prejavujú fonologické poruchy?
Napríklad šesťročné dieťa vie správne vysloviť tupé sykavky Č, Š, Ž, ale v spontánnej produkcii ich zamieňa za ostré C, S, Z. Namiesto čiapky povie ciapka alebo hlásku Č zamení za Š. Čokoláda povie ako šokoláda. Teda nerozlišuje rozdiel medzi týmito zvukmi Č a C, Č a Š. Zrozumiteľnosť reči dieťaťa je neprimeraná fyziologickému veku.
Možno za poruchou hľadať konkrétny dôvod?
Príčinou týchto porúch môžu byť časté zápaly stredného ucha alebo genetická predispozícia dieťaťa pochádzajúca z rodinnej záťaže.
Kedy je namieste návšteva logopéda?
Keď má rodič akékoľvek obavy ohľadom vývinu reči svojho dieťaťa. Základné pravidlo je určite nečakať. Zvoliť stratégiu čakania môže mať pre dieťa nezvratné následky. Dieťa s ťažkou poruchou reči stráca čas a deficity sa bez včasnej logopedickej intervencie ešte viac prehlbujú.
Čo by si mali rodičia všímať predtým ako k vám prídu?
Jedným z prvých varovných signálov, ktorý môžeme pozorovať u dieťaťa už v období od ôsmich do dvanástich mesiacov, je nedostatok iniciatívy, aby získalo pozornosť dospelého. Ak aktívne nenadväzuje a neudrží očný kontakt. Ak niečo chce, nedá to dospelému najavo pohľadom, vokalizáciou či gestami. Neprejaví záujem, aby bolo vypočuté.
Štyri dôležité vývinové a univerzálne gestá:
- ukazovanie ukazovákom alebo celou rukou na predmet,
- ukazovanie predmetu v ruke,
- očakávanie predmetu,
- podávanie predmetu inej osobe.
Ďalším indikátorom rizika je, ak dieťa na konci prvého a v druhom roku nepoužíva na komunikáciu gestá.
V dvoch rokoch treba spozornieť ak dieťa nehovorí okolo päťdesiat slov, netvorí dvojslovné spojenia alebo má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč.
V troch rokoch, ak netvorí jednoduché vety, pri spájaní slov nepoužíva základné predložky, hovorí nezrozumiteľne, tvorí hlásky na nesprávnom artikulačnom mieste alebo iným spôsobom, napríklad šušle.
V štyroch rokoch by malo už dieťa tvoriť rozvité vety, priraďovacie a podraďovacie súvetia. Malo by hovoriť gramaticky správne.
Blížia sa testy školskej spôsobilosti. Čo by mal vedieť predškolák pred vstupom do školy z pohľadu logopéda?
Z pohľadu vývinu reči by mal mať osvojené tie rečové a jazykové schopnosti, ktoré stoja za úspešným osvojovaním si čítanej a písanej reči. Medzi tieto schopnosti patrí čistá výslovnosť, dobre rozvinutý jazykový cit, gramaticky správna reč s primeranou dĺžkou viet.
V reči by sa nemali vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, napríklad videl som troch slony, ona videl sovu a podobne. Dieťa by malo zvládnuť prerozprávať príbeh alebo zážitok jasne, v správnej následnosti udalosti, výstižne, plynulo a s použitím súvetí.
Malo by mať dobre rozvinuté porozumenie hovorenej reči, rozumieť viacstupňovým inštrukciám a rôznym gramatickým štruktúram. Vedieť slabikovať slová a určovať prvú hlásku v slove.
V neposlednom rade by malo mať aj funkčnú krátkodobú verbálno-akustickú pamäť. Tieto schopnosti vie u budúceho školáka logopéd zhodnotiť testom prediktorov gramotnosti.
Kedy má dieťa vedieť vyslovovať asi najproblematickejšie hlásky L a R?
Hlásky L a R si dieťa spolu so sykavkami osvojuje najneskôr. Ich správnu výslovnosť by malo mať dieťa zvládnutú už okolo piateho roku. Horná hranica je do šiesteho až siedmeho roku, kedy sa ešte výslovnosť týchto hlások môže ustaľovať, fixovať a automatizovať.
Ako prebieha návšteva u logopéda?
Na prvú návštevu u logopéda sa netreba špeciálne pripravovať ani vopred na dieťa vyvíjať tlak. Nehovorte mu nech sa nebojí, nehanbí, pekne a veľa rozpráva. Týmito slovami rodič prenáša svoje obavy na dieťa.
Prvé vyšetrenie možno nazvať konzultačným. Samotnej diagnostike predchádza najskôr anamnestický rozhovor s rodičom, ktorým zisťujeme informácie a údaje, ktoré môžu byť v pozadí vzniku alebo fixovania narušenej komunikačnej schopnosti.
Pýtame sa na priebeh tehotenstva a pôrodu, psychomotorického a rečového vývinu. Chceme vedieť kedy dieťa začalo liezť, štvornožkovať, sedieť, samostatne chodiť. Tiež či džavotalo, používalo gestá, kedy začalo produkovať prvé slová a dvojslovné prehovory.
Zaujíma nás aj dojčenie a jeho trvanie, používanie cumlíka a zlozvyky, ale aj prekonané ochorenia, počet súrodencov, či nástup do škôlky. Následne sa zrealizuje orientačná diagnostika.
Ako ovplyvňuje cumlík vývin reči?
Dlhodobé používanie cumlíka spôsobuje chybné postavenie zubov, čo môže nepriamo ovplyvniť výslovnosť. Cumlík výrazne oslabuje aj svaly jazyka a pier. Jeho pôsobením sa mení prirodzená a pokojová poloha jazyka za prednými hornými rezákmi. Často je vysunutý ďaleko vpredu, čo sa prejaví potom najvýraznejšie pri výslovnosti sykaviek.
Jednak nepriaznivo pôsobí aj na funkciu pier. Pery strácajú na sile, ktorú potrebujú na to, aby zatvorili ústa. Dieťa tak môže mať dlhodobo pootvorené ústa. Cumlík je potrebné čím skôr odstrániť.
Je správne, keď rodičia pri komunikácii s dieťaťom prispôsobujú svoj jazyk detskému vyjadrovaniu?
Áno, určite je to správne a potrebné k tomu, aby sa reč dieťaťa vyvíjala bez ťažkostí. Matka, ale aj dospelí, by mali intuitívne používať reč, ktorá sa vyznačuje krátkymi vetami, respektíve slovami, zjednodušovaním, spevavou melódiou a bohatou mimikou. Mala by byť pre dieťa hlavne ľahko čitateľná.
A čo maznavá reč?
Maznavá reč alebo používanie zdrobnením je síce milé a rodičmi obľúbené, ale pre správny vývin reči a výslovnosť nevhodné. Schopnosť sluchovej diferenciácie medzi hláskami materinského jazyka sa začína rozvíjať už v období napodobňovania, zruba okolo ôsmeho mesiaca života.
Odvtedy začína dieťa vnímať a počúvať reč okolia foneticky veľmi presne aj s celým bohatstvom zvukom. Ak bude rodič dieťaťu poskytovať nesprávny rečový vzor, nebude mať možnosť si napočúvať správnu výslovnosť jednotlivých hlások.
Počet detí s chybami reči pribúda. Súvisí s nárastom pacientov aj celoplošný skríning, ktorý odhaľuje tieto problémy?
Logopédia sa neustále vyvíja a v súčasnosti disponujeme už veľmi kvalitnými skríningovými nástrojmi, ktorými vieme zhodnotiť vývin reči už u osemmesačného dieťaťa. Tým vieme relatívne skoro identifikovať deti s oneskoreným alebo s identifikovaným rizikom narušeného vývinu reči a zahájiť včas logopedickú intervenciu.
Pozitívne vnímame aj spoluprácu s pediatrami. Často sú prví, ktorí upozornia, že vývin reči alebo zrozumiteľnosť reči nie je primeraná veku dieťaťa a apelujú na rodičov, aby vyhľadali logopéda. Aj tým pribúda čoraz viac detí raného veku.
K nárastu určite prispieva aj logopedická depistáž, ktorá sa pravidelne realizuje v materských školách. Ale aj fakt, že počet detí s poruchami reči každým rokom narastá.
Čím je to spôsobené?
Možno to bude znieť ako klišé, ale ja som presvedčená, že za vyšším nárastom porúch reči sa podpisuje aj uponáhľaný spôsob života a nadmerné používanie novodobých technológií, ktoré si nevyžadujú verbálnu komunikáciu. Z rúk sa vytrácajú knihy, ktoré sú kľúčové pri rozvíjaní rečových a jazykových schopností.
Na druhej strane je to aj obrovský pokrok v medicíne. Tá zachráni veľa predčasne narodených detí, ktoré majú často rôzne poruchy reči.
Faktom je, že logopédov máme na Slovensku nedostatok a čakacie doby na vyšetrenia dlhé. Prečo je to tak?
Záujem o návštevu logopédov zo strany rodičov je v súčasnosti naozaj enormne vysoký. Presahuje kapacitu, čo sa potom odzrkadľuje aj na dlhej čakacej dobe.
Logopédia ako jednoodborové päťročné magisterské štúdium sa dá na Slovensku študovať iba na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Počas tohto štúdia fakulta veľmi dôsledne dbá nielen na teóriu, ale aj na kvalitnú prax budúcich absolventov.
Aby však bola zabezpečená, potrebné sú financie z ministerstva školstva, ktoré nie sú dostupné. Z tohto dôvodu odbor ročne vyštudovalo približne dvadsať študentov. V súčasnosti sa ich počet zvýšil asi na tridsať, čo aj tak nepokryje ich reálne potreby.
Mnohým dedinám pribudla povinnosť, musia investovať do kúpy život zachraňujúceho prístroja Čítajte Vy ste profesionálne aktívna aj vo svojom voľnom čase na sociálnych sieťach. Založili ste logopedickú stránku Hovorníčkovo o detskej reči a jej rozvíjaní. Čo vás k tomu viedlo?
S myšlienkou založiť logopedickú stránku som sa pohrávala už dlhšiu dobu. Nepriamo ma k tejto činnosti motivovali aj moji klienti, ktorí s nadšením trénovali podľa mojich pracovných listov a rôznych aktivít.
Povedala som si, že by bolo asi na škodu nechať niektoré nápady a náčrty len v logopedickom šuplíku v rámci poradne a nesprístupniť ich aj širšej verejnosti - rodičom, logopédom.
Chcela som zároveň vytvoriť stránku, ktorá by mala nielen inšpiratívny, ale aj preventívny a odborný charakter. Kde rodičia nájdu aj rôzne typy úloh, činností a hier na stimuláciu rečových a jazykových schopností, odborné články, či online logopedické poradenstvo.
Zlepšenie možno určite dosiahnuť len ak deti jazyk trénujú aj doma. Viete podľa pokrokov posúdiť, či rodič s dieťaťom pravidelne precvičuje?
Stáva sa, že dieťa prichádza s nevypracovanými úlohami alebo sa rodič prizná, že nemal čas, prípadne nepracoval podľa zadaných inštrukcií. Bez pravidelného tréningu sa želaný výsledok nedostaví, čo si viacero rodičov neuvedomuje. Čas sa predlžuje a cieľ našej terapie je v nedohľadne. Stáva sa ťažko dosiahnuteľný.
Rodič je v celom procese kľúčový. Keby som vám dala do ruky zubnú kefku a vy by ste ju zakaždým odložili do pohárika, myslíte, že by ste si takýmto prístupom udržali zdravé a čisté zuby? Nie. Tak je to aj s logopedickými tréningom.
Logopéd povie čo treba precvičovať, názorne predvedie ako a čím to viete trénovať. Aj koľko času tomu denne venovať. Ale rodič je ten, kto musí dieťa naučiť pravidelnosti a trpezlivosti. Z nácviku urobí rutinu ako z umývania zúbkov.
Dĺžka terapie jednotlivých pacientov je iste individuálna. Sú ale prípady, kedy problémy s komunikáciou nie je možné úplne odstrániť?
V logopédii rozlišujeme a pracujeme s desiatimi základnými diagnózami, medzi ktorými sa nachádzajú aj také, ktorých prejavy dokážeme iba zmierniť ale nie ich úplne odstrániť.
Medzi také ťažké diagnózy zaraďujeme napríklad zajakavosť, získanú poruchu reči afáziu alebo poruchy reči pri iných, dominujúcich diagnózach, akými sú napríklad Downov syndróm alebo detská mozgová obrna.
