TOPOĽČANY. Od 28. februára do 22. mája 2024 je vo výstavnej miestnosti Tribečského múzea v Topoľčanoch návštevníkom sprístupnená archeologicko - historická výstava popularizujúca poznatky o Topoľčianskom hrade, jeho stavebnom a historickom vývoji, každodennom živote na hrade, ale aj o uskutočnenom archeologickom výskume hradu a jeho obnove.
Bezcenné balíky prichádzajú bez objednávky. Ľudí oberajú o peniaze podvodníci zo zahraničia Čítajte Vznik hradu
Topoľčiansky hrad je situovaný v juhovýchodnej časti Považského Inovca, na brale z dolomitového vápenca, vo výške 525 m n. m, 13 km severozápadne od Topoľčian, priamo nad obcou Podhradie.
Na objasnenie presného vzniku hradu sa nezachovali žiadne písomné pramene, a tak historici pri hľadaní oporných bodov vychádzajú z majetkových pomerov v širšom okolí.
Najstaršia písomná zmienka o budúcich hradných majetkoch pochádza z roku 1235, kedy kráľ Belo IV. daroval majetok Topoľčany spolu s blízkymi Tovarníkmi a Ílovcom kráľovskému dvoranovi Dionýzovi z rodu Türje. Najstaršia stavebná fáza hradu bola v staršej literatúre datovaná do 3. tretiny 13. storočia a jej iniciátorom mal byť Peter Čák.
Podľa najnovších dendrochronologických dát z obytnej veže, sa však vznik hradu posúva na začiatok 14. storočia a je spätý s menom Matúša Čáka Trenčianskeho. Vďaka konzervácii a opravám posledných vlastníkov Stummerovcov hrad prežil až do 20. storočia.
Prezentácia archeologických artefaktov
Pozornosť výstavy „Príbeh Topoľčianskeho hradu“ je upriamená na prezentáciu rôznych druhov archeologického materiálu (kachlice, keramické črepy, drobné kovové predmety, zvieracie kosti a kostené predmety, architektonické články, drevené predmety, kamenné predmety a stavebná keramika, sklenené predmety, mince) získaného počas výskumov v rokoch 2009 a 2010.
Tieto výskumy pod vedením archeológa Mgr. Róberta Daňa, PhD. a následnú obnovu až do roku 2011 s plošnou konzerváciou najohrozenejších častí horného hradu iniciovalo Občianske združenie Topoľčiansky hrad, ktoré má hrad v dlhodobom prenájme od roku 2003.
V roku 2009 sa z hľadiska zaniknutých architektúr archeologický výskum primárne zameriaval na odkrytie južného paláca, severnej steny východného (gotického) paláca, pôdorysu traktu s kaplnkou a priľahlého schodiska vedúceho od brány do veže a chýbajúcich (deštruovaných) častí parkanovej hradby.
Ošarpaný múr v Topoľčanoch sa zmení na nepoznanie. Maľba má zobraziť život ako celok Čítajte Z historických pochôdznych úrovní terénu sa archeológovia predovšetkým venovali tým, ktoré boli nevyhnutné pre kvalitne zvládnutú obnovu historického priestoru hradného jadra, teda najmä priestoru brány, priestoru ústia mostu do parkanu, parkanovým pochôdznym násypom a vnútornému nádvoriu. V ďalšej výskumnej sezóne v roku 2010 sa výskum zameral hlavne na priestor prízemia kaplnky a suterén južného paláca.
Mgr. Peter Gábor, PhD.
Tribečské múzeum v Topoľčanoch
