VEĽKÝ KLÍŽ/KOLAČNO. Do kompletnej zbierky hradov v Tribečskom pohorí mu chýbal len jediný. Vytvoriť podobu Michalovho hradu, po ktorom zostali len nepatrné zvyšky, nebolo jednoduché.
Nezachovali sa o ňom takmer žiadne písomné pramene. Možno však tvrdiť, že vo svojej dobe patril medzi najväčšie murované hrady na Slovensku.
Splašený anesteziológ vyplaší všetkých, spomínajú na slová prvého primára Čítajte Imrich Finta žije obklopený hradmi v panelákovom byte. Podobne ako Matúš Čák Trenčiansky vlastní niekoľko hradov, na rozdiel od neho ich stavia vlastnými rukami. Nie však z ťažkých kameňov, ale z kartónu či penodosky.
Vytvoriť 3D model hradu trvá niekoľko mesiacov. „Musím zohnať všetky podklady pôdorysu a veci, ktoré s tým súvisia. A, samozrejme, poznať históriu. Na hrad sa musím fyzicky dostať, aby som tú atmosféru nasal,“ opisuje amatérsky fotograf.
Michalov hrad sa mu však doposiaľ navštíviť nepodarilo, napriek tomu sa nenechal odradiť a pustil sa do veľkej výzvy.
Fotograf zo Zlatých Moraviec mal pred niekoľkými mesiacmi na pracovnom stole len pôdorys Michalovho hradu. Model posledného zo série hradov v pohorí Tribeč je dnes už hotový.
Výroba 3D modelu si vyžaduje svoj čas
Brilantnú predstavivosť využíval Imrich Finta celý život pri práci konštruktéra, projektanta a strojára. Vytváral projekty pre celú Európu. Ako sám hovorí, jediné, čo ho pri tvorbe brzdilo, boli termíny a financie. Pri modelovaní hradov stropy nepozná.
Bez konzultácie s hradológom sa ale nepustí do ničoho. Z Pamiatkového úradu v Bratislave má laserový snímok z Michalovho vrchu. „To je veľmi dobrá vec, lebo aj keby som tam bol, toto by som ťažko pomeral,“ hovorí.
Stavebným materiálom je mu zvyčajne kartón. Dezény si nakopíruje priamo z omietky, rovnako aj šindeľ. Textúry omietky alebo šindľovej krytiny si vytlačí na tlačiarni a nalepí.
Hrad Hrušov vyrábal v mierke 1:100, čo mu dovolilo ísť skutočne do podrobností. Na jeho výrobu musel použiť penodosku. Ide o mravenčiu prácu.
„To je už veľká stavba a kartón by to neudržal. Tým je to aj ťažšie. Rezať do penodosky päť milimetrov všetky tie veci je dosť náročné, hoci technické vybavenie mám,“ opisuje.
Vyrobiť model Hrušova mu trvalo rok a pol. Každý výtvor si vyžaduje svoj čas. „Nie je to tak, že začnem tvoriť a nič iné nerobím. Jednak sa venujem fotografii, no mám, samozrejme, aj iné povinnosti. Hlavne sa na to musím znova naladiť,“ vysvetľuje.
Keď naberie novú energiu, dokáže tvoriť aj týždeň v kuse, do neskorých nočných hodín. „Možno je to aj dobre, pretože keby som to neprestajne robil ešte dlhšie, urobil by som viac chýb. Takto ich viem s odstupom času korigovať,“ hodnotí.
Najbližší je mu Uhrovec
Myslí si, že napriek dobrému opisu hradov v literatúre si ich mnoho ľudí nedokáže dobre predstaviť. Práve 3D modely podľa neho poskytujú rukolapnejšie dôkazy. Pri tvorbe si predstavuje, ako ľudia na hradoch v minulosti žili.
V článku sa dočítate aj:
- prečo hradológ považuje zaužívaný názov hradu za historicky neopodstatnený,
- ako by bolo vhodnejšie nazývať Michalov hrad,
- čo sa v lokalite našlo a kedy sa tam uskutočnil posledný výskum,
- ako hrad zanikol,
- prečo je hodnovernosť modelu hradu len hypotetická.
Prvým modelom, ktorý vytvoril, bol hrad Gýmeš. „To boli dva hrady, vrchný a spodný hrad, ktorý Forgáčovci neskôr prepojili dohromady a spravili reprezentačný palác," opisuje.
Za najbližší a jeho srdcu najmilší považuje hrad Uhrovec. „Veľmi mi prirástol k srdcu, pretože tu sa vlastne začala záchrana hradov,“ hovorí.
Väčšinu hradov robí v mierke 1:200. Pre takú mierku je podľa neho ale na Michalovom hrade málo informácií.
Z každého hradu si vyrába repliku pre seba, záujem o modely majú aj rôzne inštitúcie a organizácie. Model Čierneho hradu dokonca putoval do Rakúska, k potomkom pôvodných majiteľov panstva.
Lokalita bola opevnená už v halštatskej dobe
Na základe archeologických nálezov sa výstavba Michalovho hradu datuje na prelome 12. a 13. storočia.
„Aj keď jeho stavebník nie je v písomných prameňoch doložený, je vysoko pravdepodobné, že ním mohla byť jedna z vetiev veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov sídliaca predtým v neďalekom Krásne,“ hovorí hradológ Martin Bóna.
Stavebníci využili zvyšky opevnenia, keďže lokalita bola opevnená už v halštatskej a neskorej dobe laténskej.
