OPONICE. "Čo Gutenberg vlastne vynašiel?" pýta sa študentov správca Apponyiovskej knižnice v Oponiciach, Ondrej Šomodi.
S odpoveďou kníhtlač spokojný nie je. "Kníhtlač sme poznali už dávno pred Gutenbergom," vyvádza z omylu prítomných študentov.
Každý rok iná téma, rovnaké honosné priestory. Slovenská národná knižnica pripravila v priestoroch najkrajšej interiérovej knižnice na Slovensku už ôsmy ročník populárnej výstavy Gutenbergova knižnica.
Pod názvom Zrod knihy berie návštevníkov prostredníctvom divadelného predstavenia na pútavý výlet do obdobia, kedy vznikali prvé tlačené knihy.
Naši predkovia si počas pôstu pochutnávali na vydrách, bobrích chvostoch i žabích stehienkach Čítajte Na ceste v čase mladších žiakov sprevádza Gutenbergov pomocník, ktorý prezrádza, ako tlačiarensky lis zmenil ľudstvo.
Tajomstvo spočíva v kombinácii troch kovov
Mechanické rozmnožovanie písaného textu poznali už starí Číňania v 8. storočí a časom sa dostalo aj do Európy. "Kníhtlač pred Gutenbergom mala ale jeden obrovský problém. Nebola vhodná na masové použitie," vysvetľuje Šomodi.
Gutenbergovi vďačíme za vynález systému pohyblivých písmen, ktorý priniesol zdokonalenie, zjednodušenie a zrýchlenie tlače. Tlačiarenskú formu zostavoval z písmen, ktoré sa dali voľne skladať a presúvať. Na ich výrobu použil zmes olova, antimónu a cínu.
"Cieľom bolo získať zliatinu, ktorá by prešla lisom, nezničila papier, ale zároveň mala nízku teplotu tavenia," dozvedajú sa návštevníci v krátkom úvodnom dokumente.
Prvé kompletné a datované dielo, ktoré sa zachovalo, je istý druh kalendára. Šesť strán obojstranne potlačeného papiera je najstarším dôkazom o používaní kníhtlače. Kalendár mal osloviť čo najviac ľudí a varovať pred tureckým nebezpečenstvom.
Objav sa považuje za prvý krok k masovej výrobe kníh. Stali sa dostupnejšie pre obyčajných a menej majetných ľudí, čo malo za následok významnú zmenu európskej spoločnosti.
Zo života Johannesa Gutenberga
Celý Guttenbergov život je jedno veľké tajomstvo. Presný dátum jeho narodenia nie je známy, nezachoval sa ani jeden jeho podpis, list či portrét. Narodil sa v nemeckom Mohuči, niekedy okolo roku 1400 meštianskej rodine, vďaka čomu získal dobré vzdelanie.
Podľa zachovaných záznamov sa usudzuje, že pracoval ako majster na voľnej nohe. Mecenáša našiel v advokátovi Johannesovi Fustovi, ktorý mu požičal 800 guldenov na výstavbu tlačiarne, ktorá sa v dobových dokumentoch označovala ako stroj na knihy.
Hlavným zdrojom informácií pre historikov sa stali súdne spisy. Zrejme z dôvodu finančných ťažkostí, stál Gutenberg často pred súdom v úlohe dlžníka.
Jeho partner Fust ho v roku 1455 zažaloval za nesplatenie dlhu. Gutenberg prišiel o celý náklad vytlačenej biblie i časť tlačiarne. Pre súdny spor nemohol vytlačené Biblie signovať vlastným menom, a tak bol dlho za vynálezcu kníhtlače považovaný práve Fust.
Nápad človeka, ktorý spustil informačnú revolúciu, ľudia dokázali v plnej miere oceniť až keď zomrel vďaka dokumentu z knižnice v nemeckom Göttingene, ktorý právny spor potvrdzuje a slúži zároveň ako dôkaz autorstva.
Tri roky pred smrťou vynálezcu na svoj dvor prijal mohučský arcibiskup Adolf von Nassau. Dovolil mu veľkoryso užívať vtedajšie pôžitky a oslobodil ho od daní a služieb. Veľký vynálezca, ktorý získal titul Muž tisícročia zomrel vo februári roku 1468 a jeho hrob je dodnes neznámy.
(MZ, KN, OŠ)
Biblia za milión
Hodnota prvých kníh vyrobených sériovým spôsobom dnes vyráža dych. Biblie Johanna Gutenberga sa dražia za milióny eur.
