TOPOĽČANY. Po skončení prvej svetovej vojny museli v Topoľčanoch, ako aj v iných mestách, premenovať ulice. Tie dovtedajšie niesli mená maďarských predstaviteľov, bolo tak nemysliteľné, aby im tieto názvy zostali.
Hlavné námestie Deák tér sa premenovalo na Štefánikove. Z vďaky americkému prezidentovi sa Arpád tér, dnes Zelený rínok, zmenilo na Wilsonove námestie. Na začiatku Streďanskej ulice pribudlo ešte menšie Legionárske námestie.
Navrhovali vyvlastnenie pozemkov
Na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva pod vedením starostu Františka Markoviča bolo 26. januára 1929 na stole zriadenie ďalšieho námestia v meste. Žiadosť podal obyvateľ Jozef Blaško.
Malo sa nachádzať vedľa Bernolákovej ulice, v dnešných priestoroch ZŠ Škultétyho, až po četnícku stanicu na križovatke Benešovej, dnes Ul. 17. novembra.
Advokát Welwart navrhoval vyvlastnenie pozemkov. Za týmto účelom by sa mala zriadiť komisia, ktorá by jednala priamo s majiteľmi dotknutých pozemkov. Taktiež mal byť vydaný zákaz novej výstavby v oblasti, pokým sa nevyrieši otázka námestia.
Oponice skrášli nová čerešňová aleja. Do chotára chcú prinavrátiť pôvodné ovocné stromy Čítajte Finančná komisia však bola proti zriadeniu nového námestia. Z 30 prítomných poslancov 16 hlasovalo za návrh, 14 bolo proti, takže návrh tesne prešiel.
Na návrh pána Welwarta zároveň vytvorili komisiu, jej členmi sa stali okrem neho samotného aj Karol Pollák, Markus Weiss, Mikuláš Kmeťko a Ignác Schenkmayer.
Nové námestie nepovažovali za potrebné
Najväčšiu časť z pozemkov vlastnila vdova Augusta Stummerová. Tá ale bola ochotná vymeniť tieto pozemky za iné. Menšiu časť vlastnil staviteľ Móric Kurcz. Ten navyše v decembri 1928 požiadal mesto na výstavbu rodinného domu.
Na zasadnutí zastupiteľstva 20. apríla sa jednohlasne zhodli, že treba ísť prezrieť tieto priestory priamo na miesto.
Na ďalšom zasadnutí, ktoré sa konalo už nasledujúci týždeň, sa viedla dlhá debata o novom námestí. Dr. Michal Kún navrhoval, aby k tomuto kroku nedošlo, aby sa žiadne pozemky nevyvlastňovali. Oponoval hlavne nie najlepšou finančnou situáciou mesta.
V prípade zriadenia námestia by sa na plochu musela naniesť zem, aby sa trochu vyvýšilo. Najväčšiu finančnú položku by ale tvorilo dláždenie. Zriadenie nového námestia podľa neho nebolo pre mesto potrebné.
S rozhodnutím nesúhlasil
V novom hlasovaní tentoraz proti zriadeniu námestia hlasovalo 15 poslancov, za zriadenie ich bolo 12. Jedným z tých, ktorí hlasovali za, bol aj Ernest Andreazzy, bývalý starosta. Ihneď po hlasovaní podal odvolanie voči rozhodnutiu.
V odvolaní zhrnul situáciiu, odvolával sa na to, že zastupiteľstvo pôvodne súhlasilo s ďalším námestím. Navyše okolie domu kováča Blašku, oproti vyústeniu Okánikovej ulice, dnes Palárikovej, označil za tzv. „šmucvinkel“, kde uličná čiara nebola rovno, ale bolo tu zalomenie ulice.
To by malo za následok znehodnotenie pozemku a možné oprávnenie majiteľov okolitých domov žalovať pre túto príčinu mesto. Odvolanie bolo Okresným úradom v Topoľčanoch zamietnuté.
Dom Mórica Kurcza (asanovaný), vpravo budova bývalej četníckej stanice. (zdroj: Archív Topoľčany)Ernest Andreazzy preto podal ešte ďalšie odvolanie na Krajinský úrad v Bratislave. Tu už bolo ďalším dôvodom odvolania situácia okolo trhov na Štefánikovom námestí. Počas trhov bola brzdená premávka, z hygienických dôvodov by bolo tiež výhodnejšie premiestniť trhy ďalej od centra mesta.
Trhovisko premiestnili
Konečné rozhodnutie Krajinského úradu prišlo až 15. apríla 1932, v ktorom ale iba potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Topoľčanoch. Mesto medzičasom aj riešilo situáciu okolo preplnených trhov.
Košikári a hrnčiari boli presunutí do Kúpeľnej ulice, obchodníci s hydinou a vajcami boli umiestnení pri židovskú synagógu a cudzí obchodníci so strižným tovarom mali predávať svoj tovar tesne pri ohrade rímskokatolíckeho kostola.
Trhovisko bolo napokon neskôr presunuté z námestia na nové priestory za dnešným daňovým úradom. 1. augusta 1929 si svoj dom oproti četníckej stanici začal budovať staviteľ Ing. Móric Kurcz.
Zriadené tak nebolo ani nové námestie, koncom 70. rokov zbúrali aj rodinnú vilu Mórica Kurcza. Ako žid bol odsunutý do koncentračného tábora Osvienčim, kde aj zomrel.
Mgr. Bohuš Sasko, Tribečské múzeum v Topoľčanoch
